Listopad 2012

Happy B-Day!

30. listopadu 2012 v 18:40 | Niki & Lex
No... Takže... dnes má 29. narodeniny Palo :D ...

a kedže doma nemám čo robiť, tak píšem tento článok :D .


Všetko najlepšie, Pali :))


No One Does It Better (NODIB) - Úvod

30. listopadu 2012 v 8:49 | Niki |  No One Does It Better
Túto poviedku napísala jedna moja kamarátka a chcela vedieť názor na ňu, no ona s blogovaním skončila, tak som jej navrhla, že poviedku by som mohla zverejniť tu a ona súhlasila... Celá poviedka je z Patrikovho pohľadu :))

Už chápem tu VII na tričku :3

29. listopadu 2012 v 20:05 | Lex |  Úvahy alá "čo je strom?"
Na spodu trička The Paranoid je VII (všimnite na obrázku) pred pár dňami som konečne prišla na to, prečo tam je :D *je na seba nadmieru hrdá*
Grafická... skupina, alebo ako to povedať, ktorá vytvárala motív tohto trička má názov The Seven Blood Art a ich logo je VII :D :D Jáj a ja som za tým hľadala nejaký hlboký význam :D


The Paranoid aj v Panta Rhei

29. listopadu 2012 v 20:02 | Lex
Hihi naozaj sú tu aj my sme ju našli v Eurovei :3

Fotka: Kto by si chcel kúpiť CD DVA SVETY môže tak urobiť aj na hociktorej predajni PANTA RHEI :)

Ehm Ehm ....

29. listopadu 2012 v 18:46 | Niki |  Niečo ako Denník

Zase raz mi j*be a nemám čo robiť... preto to dopadlo tak, ako to dopadlo a preto píšem tento článok... keď som bola dnes na svojom twittri a všimla som si jednu vec. a tu, že počet ľudí, ktorých som followla je 69... Samozrejme že ma hneď napadli perverznosti a tak vznikla ďalšia poviedka... no zrejme v nej 69 nebude... moja fantázia je veľká, ale dačo také by som nemala odvahu zverejniť na blog :D :D :...

No ďalej... už o týždeň a pol budem mať doma Cori! Lex mi už slúúbila, že so mnou bude chodiť venčiť :D :D :D...

No, ďalej... Väčšina ľudí vie o tom, že sú tu dve adminky, teda Niki a Lex.. alebo Lex a Niki, to je jedno...
No ono tu je ešte jedna adminka a to Izzy. No ako ste si všimli, za toho pol roka pridala asi 3-5 článkov. tak sme sa s Lex dohodli, že jej dáme ešte december, a keď nič nepridá, mažeme ju a meníme heslo... Myslíte, že to jhe spravodlivé? ..

Tento článok je tu aj preto, aby som zistila, či sem chodí, alebo nie ...

No.. na dnes končím ...

Hola, ľudia :D :)

You live only once for a very short time so make every second divine ... 2/2

29. listopadu 2012 v 10:26 | Niki
Postavila som sa a ustúpila pár krokov dozadu. "Bojíš sa ma?" spýtal sa so zákerným úsmevom a kráčal ku mne. Neodpovedala som, len som sa obzerala okolo seba. Nehrozilo, že tu na niekoho narazím. Staré babky boli v kostole, ľudia v mojom veku, teda pubertiaci okolo šestnástky boli v parku vzdialeného od tejto uličky niekoľko kilometrov... vlastne na opačnej strane mesta, alebo skôr dediny, alebo trávili všetok čas pri počítači.
Do tejto časti mesta, kde bol jeden starý bordel, ktorý pred niekoľkými rokmi zavreli, nechodil nikto, len ľudia ako ja. Teda podľa ostatných indivíduá, podľa mňa ľudia sklamaný životom, bláznivý, alebo práve v tej chvíli dačím deprimovaný. No dnes bola omnoho väčšia zima ako predchádzajúce dni a tak sa v tejto časti mesta nenachádzal nikto. Nemal ma kto zachrániť pred upírom, ktorý mi chcel vysať krv z celého tela!
Zhlboka som sa nadýchla a pozrela sa mu do očí : "Prečo by som sa ťa mala báť? Len som sa ťa zľakla, keď si sa predomnou len tak zjavil... Ako si sa to predomnou len tak zjavil?!" spýtala som sa a hrala som sa na debila.
"Nehraj to tu na mňa. Len tak si utiekal z tepla domova sem, do najpochybnejšej štvti v dedine. Nehovor, že netušíš, o čo mi ide," povedal nepríjemne.
"No fajn, keď to takto povieš, už to neznie práve logicky," priznala som a prehrabla som si vlasy, "ale potrebovala som sa prejsť. A táto časť mesta je pre mňa ako stvorená," povedala som s úsmevom a poobzerala som sa. Pravdepodobne mi to neuveril.
"Pozri, možno neviem čítať myšlienky, no debil nie som. Žijem už nejakú tu dobe, takže mňa neoklameš," povedal a kráčal ku mne. Ja som ostala stáť a uvažovala som, čo môžem v tejto situácii robiť.... pomalými krokmi dozadu som sa dostala až k dverám budovi bývalého bordelu. prudko som rozrazila dvere a poobzerala som sa. Prevrátené stoli pokryté iekoľko centimetrovou vrstvou prachu, rozliaty alkohol na zemi, našla som tam dokonca aj pohádzané kondómy... čo sa čudujem, veď je to bordel. Na konci miestnosti som uvidela schody. rozbehla som sa tam, no keď som bola asi uprostred schodiska objavil sa predomnou on, Roman. našťastie sa mi podarilo sa udržať a nespadnúť dole schodmi. "Takže ty sa ma nebojíš, hej?" spýtal sa so zákerným úsmevom.
"Áno, bojím sa ťa," povedala som a pozrela som sa mu do očí, "keď som ti to už povedala, si spokojný a necháš ma ísť? silno pochybujem," povedala som a prepalovala som ho pohľadom.
"Máš pravdu,tak či tak ťa zabijem," povedal a usmial sa na mňa. oh, to hajzel. veď som mu ešte aj chcela pomôcť! "Ae keď už sme tu, tak si predtým aspoň užijem," povedal, chytil ma za zápästie a dakam ma ťahal. snažila som sa mu vytrhúť, ale bol až moc silný.
Rozkopol dvere na dajakej izbe a hodil ma na postel. dopadla som na niečo tvrdé. Opatrne som nadvihla plachtu a s výkrikol so spadla z postele na tvrdú zem. Bola tam kostra ženy v ružovom negližé. Kurva! do piče! roman len pokrútil hlabou nad mojím spávaním, kostru zhodil z postele a mňa zas na posteľ vytiahol. Začínala som sa vážne báť. Koženú bundu mi úplne roztrhal a hodil na zem vedľa tej kostry.
"Prosím, nerob to," poožiadala som ho a snažila som sa ho od seba ržať čo najďalej, no on je omnoho silnejší.
"Ale prosím ťa, ak by tento bordel stále fungoval, pracuješ tu," povedal a sklonil sa k môjmu kru ktorý oblízal. Len som pokrútila hlavou a po lícach mi stieklo pár sĺz. "Milujem, keď ma prosia o život," povedal , " vtedy ste schopný predať aj vlastnú rodinu, len aby ste vy mohli žiť," povedal a zasmial sa. Strhol zo mňa korze s tričkom naraz.
"Hej! Ten korzet bol drahý!" zanadávala som a zakrila som si rukami prsia.
"Myslím, že teraz ti to môžee byť jedno, aj tak za chvíľu zomrieš," povedal a strhol zo mňa aj zvyšok oblečenia. "Byť tebou, moc sa nepránim," povedal a začal si rozopíať nohavice. Ak sa budem brániť, bude to omnoho horšie. tak som si len zavrela oči a o hvíľu som cítila, ako mi roztiahol nohy a prudko do mňa vnikom. ušiel mi jeden vzlyk a z očí mi začali tiecť slzy. prudko sa vo mn pohyboval a ja som si myslela, že to emôže byť horšie. keď sa koneče spravil, ostal vo mne a pohľadil ma po líci : "No tak, neplač," zašomral mi do ucha a jemne ma pobozkal. "chceš rýchlu či pomalú smrť, zlatko?" spýtal sa ma a jemne ma usol do krku.
"Mne je to už jedno," povedala som a odsotila som ho zo seba. sadla som si a pritiahla som si k sebe kolená. takto ponížene som sa ete necítila. Počula som, ako si zapol nohavice, potom si klakol za mňa a odhrnul si vlasy z krku. "Daj mi aspoňna chvíľu pokoj, Roman!" zavrčala som naňho.
"Tak to nie," povedal a olízal mi krk. zavrela som oči a čakala, kým sa mi zakusne do krku. o pár minút, kedy so len čakala na smrť sa mi skutočne zakusol do krku. krv mi ztekala z rán cez kľúčne kosti, pomedzi prsia až k bruchu. Po chvíli sa odtiahol a položil ma na chrbát. v tej chvíli mi už bolo všetko jedno. cítila som, ako ma kúše všade. na prsiach, bruchu, zápästiach, stehnách. Proste všade. Keď ma už kúsol do stehien, zrejme so stratia vedomia. A potom bola už len tma!

Patrik Sýkora

29. listopadu 2012 v 8:31 | Niki


Meno: Patrik Sýkora
Dátum narodenia: 14.1. 1992
Znamenie: Kozoroh
V kapele: bassgitarista
Farba vlasov: hnedá
Obľúbené farby: čierna, šedá, zelená, azurová
Vzťah k fajčení: nefajčí, nemá rád ani ten smrad z cigariet
Vzťah k alkoholu: pije, ale nie moc... akurát niekedy sa podarí vraj :D
Obľúbený filmový žáner: nemá vyhradený žáner
Obľúbený hudobný žáner: ľudovky a rôzne retro veci neposlúchw :D... inak všetko, čo je dobré
Obľúbené knihy: knihy o hudbe, biografie a zo zákulisia kapiel
Obľúbené športy: "atletika je najlepšia :) rád sledujem rôzne zimné športy a chcem vyskúšať nejaké tie adrenalinové, tandemový zoskok, paraglajding, canoying, rafting a rád mam zjazd na bicykli z kopca.. cez les :P"
Obľúbené jedlo: všetko dobré zje
Obľúbené pitie: minerálka, káva, pepsi v plechovce


Máme Williama! :)

28. listopadu 2012 v 21:35 | Lex |  News
DNES 28.11.2012 o 8:28 sa Paľovi narodil dlho očakávaný syn! Mal 51 centimetrov a 3150 gramov a vraj veľké vajká ako povedal Paľo. Vážne ma to potešilo ani neviem prečo, ale je naozaj zlatý.

TAK CELÝ NÁŠ BLOG GRATUĽUJU OTECKOVI PAĽKOVI :) :)

Šťastná rodinka :3
Fotka: William Buranský 8:28 3150g 51cm a veličazné vajčiskaa ;)

A otecko skúšal silu svojho malinkého :)
Fotka: silu ale maaa


Roman Birkuš

27. listopadu 2012 v 21:20 | Niki


Meno: Roman Birkuš
Dátum narodenia: 24.08.1985
Znamenie: Panna
V kapele: gitarista, vokály / screamo
Farba vlasov: hnedé. zafarbené na čierno
Farba očí: modré
Obľúbené farby: biela, červená, čierna, fialová, ružová
Vzťah k fajčeniu : nefajčí
Vzťah k alkoholu: pije len príležitostne (nj, pri laždej príležitosti :D)
Obľúbené filmové žánry: drámy, komédie, romantické, muzikály, vojenské, historické
Obľúbená hudba: metal, muzikály, jazz, screamo
Obľúbené knihy: detektívky
Obľúbené športy: hokej, tenis (PS: Roman 10 let robil karate)
Obľúbené jedlo: fastfood, rezeň so šalátom
Obľúbené pitie: ice tea, kofola, tequila, červené víno

Igor Belaj

27. listopadu 2012 v 21:17 | Niki


Meno: Igor Belaj
Dátum narodenia : 31.01.1987
Znamenie: Vodnár
V kapele: spevák
Farba vlasov: hnedá
Obľúbené farby: černá, biela, červená
Vzťah k fajčeniu : je zložitý, niekedy fajčí, niekedy nie
Vzťah k alkoholu : normálny
Obľúbené filmy: KOKAIN, Requiem for a dream, Pulp fiction
Obľúbená hudba: novodobá tvrdá hudba
Obľúbené knihy : Plyš, Krstný otec, Mexická vlna
Obľúbené športy : snowboarding
Obľúbené jedlo: rezeň so zemiakovým šalátom
Obľúbené pitie: Nealko - voda, ľadové čaje, horúce čaje, Alko-tequila, vodka

R.I.P Lara

27. listopadu 2012 v 20:56 | Lex |  Niečo ako Denník
Áno, táto osoba nie je známa ani nič podobné, ale... jednoducho, keď som to dnes videla prišlo mi to také, že by sme všetci mať aspoň chvíľu ticha pre toto dievča, ktoré spáchalo samovraždu. Vážne nechápem ľudí, ktorý šikanujú! Načo je to dobré povedzte?!
Vlastne kto bola Lara? Bolo to dvanásť ročné dievča s USA, ktoré sa zabilo kvôli šikane v škole. Nechápem tomu... šikanovali jej kvôli tomu, čo počúvala a že bola fanynkou BVB... (teda tak to pochopila moja angličtina!) tu si to môžte prečítať.

Najviac ma však potešilo, čo k tomu napísal Andy (spevák BVB keby niekto nevedel):

"BVB Army, Please join us in mourning the loss of one of our own :( Please remember that even in your darkest moments you still have the choice to focus your energy on the positive and create a better life".
~ Andy

Ale pekné bolo aj čo o nej písal kamarát:

"R.I.P Lara, you will be missed by all. A beautiful girl is now a beautiful angel. My thoughts go out to her close friends and family."

a jej brat toho nenapísal veľa, ale neviem si predstaviť ako veľmi ho to musí bolieť :(
"RIP sis."

Tak si každý doma spravte dve minúty ticha a myslite na dievča, ktoré umrelo kvôli svojmu názoru... :( :(

R.I.P Lara :´(


Lara Burns


Život niekedy nehovorí zrozumiteľne - 17. kapitola

24. listopadu 2012 v 22:00 | Lex
Tak dávam vám sem skôr aj túto kapitolku... dfam, že sa vám bude páčiť. A konečne dopisujem posledné koapitoly... tak si užívajte kým môžte ešte čítať túto poviedku... A zabombradujte Niki, aby mi navalila poviedku TRAJA V JEDNEJ POSTELI, aby som mohla pridať ďalšiu kapitolu keďže všetko prepisujem ja :D :D

17. kapitola
*Roman*