Život je pes - 1. kapitola

18. srpna 2012 v 17:38 | Lex |  Život je pes
Tak potom ako som uviedla úvod, rozhodla som sa deň na to pridať aj 1. kapitolu dúfam, že bude aspoň niekomu páčiť, ale vlastne, že si ju niekto prečíta :)

Ako každý pracovný večer som sa vybrala po starej tmavej ulici Nitry do nášho baru. Cesta mi netrvala dlho, lebo sme bývali kúsok od centra, kde stál. Preto som sa nikam neponáhľala a ešte som si cestou kúpila aj kávu a nejaké tie raňajky. Ak sa to dá nazvať raňajkami o desiatej v noci. No, pre mňa to bolo prvé jedlo, ktoré som si po spánku dala do úst.


Dojedla som asi meter, či dva pred zadným vchodom. Kľúč mali len zamestnanci. Odomkla som si dvere s guľou namiesto kľučky a vošla som do dlhej chodby lemovanej dvermi. Všade bolo prítmie a s niektorých dverí sa už ozývali zvuky vášnivého sexu.

Nachvíľu som sa zastavila a načúvala som, aby som vedela, ktorá je dnes prvá. Po piatich minútach mi došlo, že je to Sabrina. Dievča bolo pekné, ale tanec jej teda nešiel a preto pracovala len v izbách. Dalo by sa povedať, že tu bola hlavne ako prostitútka, len nerobila na ulici.

Ďalej som už pokračovala bez zastavenia. Zastavila som až v takom našom kumbálku. Bola to mala miestnosť so zrkadlom a stojanom na vešiaky. Bolo tam prázdno. Okamžite som sa prezliekla do svojho obvyklého oblečenia a trochu som sa dolíčila. Odložila som si osobné veci a prešla som do hlučnej hlavnej haly.

Šéf ako obvykle sedel úplne vzadu a tváril sa akoby tam ani nebol. Bol to vysoký dobre stavaný muž s tmavými vlasmi a gaštanovohnedými očami. Keď ma však zbadal okamžite začal mávať rukou, aby som k nemu prišla. Nahlas som si vzdychla, ale vybrala som smerom k nemu.

Sedel len nad pohárikom drahej whisky. Popíjal len veľmi pomaly a obvykle vypil len dva tri poháriky za celý večer. Naznačil mi, aby som si sadla vedľa neho a ja som ho neochotne poslúchla.

"Rád ťa vidím Al. Dlho sme sa míňali. Dáš si niečo?" začal nás rozhovor konverzačným tónom.

"Nie, ďakujem. Potrebujete so mnou o niečom hovoriť, alebo môžem ísť pracovať?" snažila som sa hovoriť kľudne, ale pri tom som bola nervózna. Za posledné mesiace vyhodil skoro celý personál a nahradil ho novým. Zostala som tu iba ja a barmanka Martina.

"Vlastne áno..." pozrel sa mi do očí a zhlboka sa nadýchol, "dnes má prísť jeden veľmi dôležitý hosť. Určite si už počula o kapele the Paranoid, odtiaľto so Šuran," zamyslene som prikývla a čakala som, kým sa dostane k podstate. "Chalani tu zaplatili Romanovi k narodeninám noc s najlepšou..." zasekol sa a hľadal vhodný výraz, "mojim dievčaťom. Samozrejme som hneď navrhol teba. Dúfam, že ti to nebude prekážať," dokončil a spýtavo sa na mňa pozrel.

"Čo by to odnášalo?" potrebovala som vedieť na čo sa mam pripraviť, ale samozrejme som chcela ponuku prijať.

"To ti presne neviem povedať. Minimálne celý večer sa budeš venovať iba jemu a splníš všetko, čo bude chcieť. Verím, že sa sem potom ešte vráti, lebo doteraz chodil do konkurenčného podniku," doplnil vážne a mne bolo jasné, že mi dáva na plecia veľkú zodpovednosť.

"Fajn... a koľko by som za to dostala?" opýtala som sa na koniec. Všetko to znelo rozprávkovo, ale nebudem to robiť za pár eur. To by som bola už úplný blázon.

"Od 100 do 250 eur," hmm nebolo to málo, ale čakal som viac. Nevadí, ale aj táka sumička sa bude hodiť.

"Dobre beriem... kedy má prísť?" rýchlo mi povedal zvyšné informácie. Potichu som sa poďakovala za jeho dôveru a prešla som za bar k Martine, ktorá práve pripravovala nejaký drink.

Bola to moja dobrá kamarátka. Veľakrát som pri nej plakala potom ako som prežila nejakú nechutnú noc. Mala pre mňa pochopenie aj keď bola odo mňa o dosť staršia a mala väčšie problémy ako ja. Nemohla robiť to čo ja, lebo už na to nemala postavu a tak dostávala len 700 eur za mesiac, ktorý poriadne predrela. Doma však mala dve malé deti. Kláriku a Šimona. Boli to dvojičky a obe mali šesť rokov a v septembri mali nastúpiť do školy. Dohodla sa však so šéfom a od augusta dostane o tri stovky viacej, ale bude robiť celý týždeň okrem víkendov. Nebola s tým nadšená, ale súhlasila.

"Čo chcel?" opýtala sa ma namiesto pozdravu a do ruky mi podala zelený nápoj.

"Budeme mať dnes vážených hostí," povedala som s úškrnom a odpila som si. Vždy som pila niečo iné. Záležalo od toho, čo mi namiešala, ale vždy to bolo výborné. Tá chuť sa nikdy však nedala popísať.

"Takže ti dal tvojho Romanka obsluhovať," zasmiala sa a ja som prikývla.

Mala trochu kyprejšie tvary, ale mne aj tak vždy pripadala nádherná. Husté červené vlasy jej vo voľných vlnách padali do lona a svojimi veľkými zelenými očami si premerala každého zákazníka. Dokonca jej raz jeden ponúkol sex, ale musela to odmietnuť, kvôli zmluve, ktorú má. Takže nakoniec skončil v posteli so mnou.

"Ehm prepáčte dámy, ale hľadám tu Alie... či Al," prerušil náš rozhovor hnedovlasý chalan s dokonalým hlasom. Okamžite som v ňom spoznala Igor a tak som sa okamžite mu prihovorila.

"To som ja," priznala som a tvárila som, že ho vôbec nepoznám i keď by som sa na neho najradšej vrhla. Keď sa mu do uši dostali moje slová, hneď mi naznačil nech ho nasledujem. Rozlúčila som sa teda s Maťou a vybrala som za ním.

Viedol ma ešte k dvom chalanom. Jeden mal len pás čiernych vlasou a druhý ich mal husté a obklopovali mu tvár. Áno, Paťo a Roman. Oboch som si ich premerala. Vyzerali inak ako na plagáte. Nemala som ešte to šťastie byť na ich koncerte, lebo som večne pracovala.

Igor nás rýchlo zoznámil. "Dobre budem s vami všetkými či?" vedela som už svoje pokyny, ale vždy som sa musela opýtať aj na toto. Igor s Paťom sa zasmiali a zakrútili hlavami.

"Nie, iba tunak oslávenca," ukázal na Romana, ktorý mal zaviazané oči. Prikývla som. Ony sa rozlúčili a ja som si Romana viedla do súkromného boxu. Tam som ho posadila a odviazala mu oči.

Prekvapene sa na mňa pozrel, ale nič nepovedal.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kix Green Kix Green | 18. srpna 2012 v 23:08 | Reagovat

Vyzerá to veľmi veľmi zaujímavo. :D :D Teším sa na ďalší diel. :D

2 Sam Pain Sam Pain | Web | 19. srpna 2012 v 11:58 | Reagovat

som zvedavá, čo bude ďalej xDD ... už sa moc teším :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama