Druhá šanca na šťastie? 2.kapitola

31. srpna 2012 v 13:31 | Niki |  Druhá šanca na šťastie?

Varovanie : Poviedke sa nachádza pozitívny vzťah k homosexualite, teda postavy v poviedke sú homosexuáli.

"Tak, sme tu. Uľany nad Žitavou," povedal som, keď sme vystúpili z vlaku. Nath stála vedľa mňa a všetko obdivovala. Ja som sa medzitým rozhliadal, či neuvidím niekoho známeho. Niekoľko metrov od nás stáli traja chalani. Jeden vyzeral, že sa čoskoro zloží, a zvyšný mali tvrdé výrazi a dačo mu hovorili. Tí dvaja mi boli neskutočne povedomí.
"Čakáme niekoho, alebo ideme?" spýtala sa ma zrazu.

"Poďme," povedal som, zobral som tašky, no Nath trvala na tom, že svoj zoberie sama. Našťastie si zobrala kufor s kolieskami. Cez rameno mala svoju tašky, v ktorej nosila veci do školy. Ja som niesol dve cestovné tašky plus jednu, v ktorej bolo ešte nejaké pitie. Dakedy tam bolo aj jedlo... no hej, dakedy.
"TOMÁŠKO!" zakričal niekto a hodil sa mi okolo krku, pričom ma začala tá osoba pusinkovať. A toto rozhodne nebola moja babka. A ani nikto z rodiny. Nath vedľa mňa si odkašlala.
"Kto si?" spýtal som sa.
"No tss... Ty si skutočne nepamätáš dievča, ktoré môže za tvoj prvý bozk? Asi sa rozplačem," povedala so zvláštnym výrazom. Zamyslel som sa. Prvý bozk. To bolo, keď som mal dvanásť. Kamarátka Elen ma sotila a omylom som pobozkal Igora.
"Eli?" spýtal som sa neveriaco.
"Áno!" vykríkla a objala ma. Znova.
Nath si znova odkašlala. "Ehm... Eli, toto je moja priateľka Nath. A tak nejako nevie po slovensky. Dúfam, že tvoja angličtina sa zlepšila," povedal som.
"Som profík," pochválila sa. "Som Eli. Tomášova kamarátka," povedala s úsmevom a po anglicky. Aspoň niečo.
"Ja som Nathalie," predstavila sa po slovensky so silným prízvukom.
"Nevidela si moju babku? Mala prísť na stanicu, no nebola tam," vysvetlila som jej. Nath ma chytila za ruku a pozrela sa na mňa. "Všetko v poriadku?" spýtal som sa jej. Len prikývla.
"Asi bude doma a riešiť Romana," povedala.
"Romana? Myslíš Birkuša?" spýtal som sa neveriaco. Len prikývla. A čo ten robí u babky? A prečo ho rieši? "Čo robí Roman u mojej babky? A prečo by ho mala práve moja babka riešiť?" spýtal som sa. Trochu sa ošívala. Už len povedz, že si teta našla chlapa, ktorý je Roman a nasťahovali sa k babke.
"No... ako by som to povedala... Roman sa pohádal so svojou matkou, tá ho vyhodila z domu a keď ho tvoja baba našla na ulici, zobrala ho k sebe. A ten chalan má problémy s alkoholom. A tiež je poriadne nadržaný. Ale stojí to za to," povedala.
"Skutočne? Práve ty si s ním spala? Práve ty, ktorá ho tak nenávidíš od doby, čo ti raz ukradol formičky na pieskovisku?" spýtal som sa. A to si nerobím srandu. Skutočne jej raz na pieskovisku ukradol formičku. A odvtedy ho nenávidí. Ešte k tomu, Roman sa vždy pohyboval v pochybných kruhoch. Už v 17-tich chodil domov opitý. A ja, ktorý som doňho bol od detstva zamilovaný som sa oňho bál. A on ma pravidelne posielal do prdele.
"Fajn, nespala som s ním. Ale pár kamarátov hej, a vraj stojí za to." Počul som dobre, že povedala kamarátov a nie kamarátok? Je možné, že by bol ten Roman Birkuš gej? Podľa mňa nie. Ale ja som ho teraz 5 rokov nevidel, takže je možné všetko.
"My už pôjdeme. Vidím, aká je Nath nesvoja. Ešte ma večer ubije k smrti," povedal som a usmial som sa na Eli. Ona ma objala, objala aj Nath, zakývala nám a dakam šla. My sme pomaly šli k mojej babke.
"Naozaj to bola len kamarátka?" spýtala sa ma po ceste Nath.
"Áno. A dalo by sa povedať, že môže za môj prvý bozk," povedal som.
"Ako?"
"Drgla do mňa a ja som sa zrazil s Igorom. A dajako... z toho vznikol bozk. Nepýtaj sa ako. Moc si to nepamätám. No bolo to v škole. Odvtedy si z nás robili srandu a pýtali sa, aká bola spoločná noc. S Igorom sme si robili srandu a vždy odpovedali, niečo v tom zmysle, aká bola predchádzajúca noc skvelá a vášnivá. Nj, to boli časi," povedal som. Nath sa usmiala a dala mi pusu na líce.
Kráčali sme po chodníku, niekoľko ľudí sa na nás pozeralo s pochybami. No, mať sedemnásť a mať piercing je v Amerike normálne. Ale ak tak prídete sem, hneď ste ten najväčší grázel. No, aspoň budú mať tie staré babky čo rozoberať. No Nathalie tie ich pohľady neboli práve príjemné.
"Mohli by ste ísť očumovať dakoho iného? Mojej priateľke to nie je práve najpríjemnejšie," povedal som mierne naštvane.
"Ako sa to správaš, ty zasran!" povedala jedna.
"Bránim svoju priateľku. A vy by ste po nej mohli prestať čumieť. Len jej závidíte jej krásu," povedal som a viedol som Nath cez cestu, kde bol babkin dom. Zazvonil som a čakal som, kto otvoril. Otvoril ten chalan zo stanice. Ja som vedel, že mi je povedomí. Veď to je Roman Birkuš. V ústach mal cigaretu a zjavne čakal, kým mu poviem kto som. "Pustíš ma dnu?"
"Prečo by som mal?" spýtal sa a vyfúkol mi dym do tváre.
Nath si odkašlala, aby zakryla smiech. "Lebo tento dom patrí mojej babke, ktorá ma čaká a nejaký idiot ako ty mi nezabráni v tom, aby som šiel dnu?" spýtal som sa a ignoroval som Nathalin smiech. Ľudia v Seattli hovorili, že ten kto na teba vyfúkne dym z cigarety, chce sa s tebou vyspať. Ale on to robil len aby ma vyprovokoval.
"Sorry, ale o ničom takom neviem," povedal a chcel zabuchnúť dvere, no strčil som tam nohu.
"Pozri, netrápi ma, či o ničom vieš, alebo nie. Býva tu moja babka a ja som za ňou prišiel. Ty môžeš byť akurát rád, že ťa tu nechá bývať!" povedal som, otvoril som dvere a aj s Nath som vošiel dnu. Hneď, ako sme vošli dnu sme sa vyzuli a vošli do miestnosti, kde sme si zložili tašky. Boli tu dvoje schodov. Jedny viedli do pivnice, druhé na poschodie. Na opačnej strane boli dvere do obývačky, z ktorej sa dalo dostať do kuchyne. Vošiel som s Nath do obývačky. Na sedačke sedel dedo a pozeral futbal.
"Ahoj, dedo," pozdravil som ho.
"Tomi! Mal si volať, že prídete!" povedal, vstal a objal ma. "A kto je táto krásna slečna?" spýtal sa, potriasol si s Nath ruku a dal jej pusu na obe líca.
"To je Nathalie. Moje dievča," povedal som potichu. "Prečo tu býva Birkuš?" spýtal som sa rovnako potichu.
"Poznáš babku. Nenechá na ulici tvojho kamaráta."
"Odkedy som ja kamarát s ním? Nikdy sme sa nekamarátili. Ja som nemohol už len kvôli Eli," povedal som a aj s Nath sme si sadli na gauč. "Kde je vlastne babka?" spýtal som sa.
"Šla do obchodu. Veď vieš, že chcela spraviť tvoj obľúbený jablkový koláč. No zabudla na pár vecí, tak ich šla kúpiť," povedal a viac sa k nám otočil. "Povedz, ak bolo v Amerike? Čo škola? Vidím, že si si našiel peknú dievča... Ona je nemá?" spýtal sa.
"Nie, len nevie po slovensky. Vie len pár viet. A pár nadávok, ktoré mi ušli, keď som zakopol, alebo sa porezal," vysvetlil som, "a v Amerike bolo fajn. Škola bola tak ako vždy o ničom. Učitelia, ktorý ma nemajú radi, spolužiaci, ktorý si ma nevšímajú, dokým nepotrebujú opísať úlohy... tak ako dakedy tu," povedal som a usmial som sa na Nath.
"Nie ste unavený? Musela to byť dlhá cesta. Ešte k tomu z Bratislavi ste šli vlakom, takže ... nie ste hladný?" spýtal sa. Nath sa rozžiarili oči. Áno, slová ako jedlo a hlad ovládala vo všekých jazykoch. Hlavne teraz, keď bola tehotná.
"Dačo malé vyhrabem z chladničky, nenamáhaj sa," povedal som a aj s Nath sme sa odpratali do kuchyne, kde sedel Roman s tým chalanom zo stanice. Z chladničky som vytiahol dajaký jogurt a podal som ho Nath. Začal som hľadať ližičky, no babka ich musela preložiť. Prehľadal som všetko, až som lyžičky predsa len našiel.
"Ten ma úplne ignoruje," ozval sa Roman a dačo mi hodil do hlavy. Len papierik. Otočil som sa naňho. "Koľko tu budete, magor?" spýtal sa.
"Ešte neviem, koľko ostaneme TU. Ale na Slovensku asi ostaneme natrvalo," povedal som a lepšie som sa pozrel na toho druhého chalana. Ten sa na mňa tiež pozeral. "Že ja ťa poznám?" spýtal som sa a oprel som sa o stôl. Jasné, už len aby ma dakto drgol a bude ta ako pred piatimi rokmi. "Možno mi jebe, ale nie si Igor Belaj?" spýtal som sa.
"Nejebe ti, som to ja," povedal. "Nechýba ti tu v tejto chvíli niekto?" spýtal sa Igor, ako tak oproti mne sedel.
"Eli," povedal som. On len prikývol. Prišiel som k Nath, ktorá si už pochutnávala na jogurte. Naklonil som sa k nej : "Chcela si spoznať Igora?" spýtal som sa jej. S plnou pusou prikývla. "Tak to je on. Ten hnedovlasý," povedal som.
Strčila mi do ruky jogurt a oprela sa o stôl ako predtým ja.
Už som len čakal, kedy povie, že ich pozná. No našťastie nič také nepovedala, povedala : "Som Nathalie, teší ma," so silným prízvukom.
"Igor," predstavil sa aj Igor a namiesto podania ruky ju Igor objal. Potom sa otočil ku mne : "Pekné dievča. Ako si sa k nej dostal? Niekoho takého nenájdeš len tak dakde."
"Stačila party môjho spolužiaka," povedal som.
"A to si ju musel hneď zbuchnúť?" ozval sa Roman posmešne.
"Aký máš problém? Že už za tebou neleziem? Že dakoho mám? Rozhodni sa, čo chceš, Roman. A svojimi blbými poznámkami otravuj niekoho iného," povedal som.
"Zlatko," povedala a chytila ma za rameno. Aj keď mi nerozumela, pravdepodobne vycítila z môjho hasu hnev. A Roman ma skutočne štval. Čo si o sebe, do prdele, myslí? Pozrel som sa na ňu. "Ukľudni sa, prosím. Začínaš mi naháňať strach," povedala a sklopila pohľad.
"Prepáč," povedal som a dal som jej pusu na líce. "Pôjdeme hore?" spýtal som sa a chytil som ju za ruku. Len prikývla a podala mi prázdny kelímok od jogurtu. Ja som ho vyhodil a aj s taškami sme šli hore schodmi. Vošiel som do izby, kde som dakedy prespával. Bola tam malá postel a jedna skriňa. Bolo to skoro prázdne.
"Prepáč, že je to také prázdne. Nebol som tu niekoľko rokov, asi to tu vyprázdnili, aby... ja neviem. Babka mala vždy zvláštne myslenie," povedal som a objal som ju. "Nath, ľúbim ťa," šepol som jej do ucha.
"Aj ja teba, zlatko," šepla a skovala si tvár do môjho trička.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tris Tris | Web | 31. srpna 2012 v 15:15 | Reagovat

Úchvatné! :) Moc se těším na pokráčko, tak šup sem s ním! ;-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama