Únos 9.kapitola

13. července 2012 v 22:01 | Niki |  Únos




Paťo ma držal okolo pása a Igor ma držal za ruku. Nikto nič nepovedal, len sme sledovali, ako Maťo šoféruje. Sledovali sme každý jeho pohyb, aby sme sa uistili, že nám nič nehrozí.
"Kika, prosím. Musíš byť so mnou. Bez teba... nedokážem žiť," povedal a pozrel sa na mňa v spätnom zrkadle.
"Maťo, sleduj prosím cestu. Nechcem, aby sa dakomu dačo stalo," povedala som a trochu som sa naňho usmiala. Paťo sa na mňa čudne pozrel. "Mohol by si potom, prosím, zastaviť na pumpe? Musím si odskočiť," povedala som.
"Samozrejme," povedal a usmial sa na mňa. Igor mi stisol ruku. Nenápadne som naňho mrkla a pozrela sa na Paťa.
"Prečo to robíš, Maťo? Veď sme... sa rozišli v dobrom," povedala som a pozerala som sa na jeho odraz v spätnom zrkadle.
"Ja... oni mi hovoria, že si ma nikdy nemilovala... že si ma len využívala... že si chcela peniaze, keď si nemala na oblečenie," povedal.
"Ale Maťo! Ja.. nemôžem povedať, že si bol láska môjho života. Ale záležalo mi na tebe. Aj teraz mi záleží. No... musíš pochopiť, že mi viac záleží na Paťovi a Igorovi. Predsalen, Igor je môj brat a Paťo môj priateľ."
Paťo a Igor sa na mňa čudne pozreli. Nie, nepreskočilo mi. Chcem ho dajako obmäkčiť, aby nás pustil. Alebo aby pustil aspoň Paťa a Igora. "Maťo, nepustíš aspoň ich dvoch. Za nič predsa nemôžu. To ja som sa s tebou rozišla," povedala som.
"Nenechám ťa s ním samú," povedal Paťo.
"Ale Maťo mi nič nespraví, Paťo." No Paťo bol neoblomný.
"Ja... ak chceš, nechám vás ísť. Ale prosím, neodsudzuj ma," ozval sa zrazu Maťo. Neveriaco som sa naňho pozrela. "Vidím, že mu na tebe skutočne záleží. A so mnou asi šťastná nebudeš," povedal a smutne sa usmial.
"Ja... Maťo, ďakujem ti... Ale bola som s tebou šťastná... len... to proste nevyšlo. Sám vieš, aká som," povedala som.
"To teda viem. Ale prisahám, že ak ti ten chalan ublíži, ja si ho nájdem," povedal. Usmiala som sa naňho. "Ale dačo by som od teba ešte chcel. Predtým, ako odídete," povedal. S očakávaním som sa naňho pozrela. "Aspoň mi venuj posledný bozk," požiadal ma.
"Ja... neviem, Maťo. Predsalen, som s Paťom a tomu to asi bude vadiť," povedala som a pozrela som sa na Paťa. "Alebo nie? Paťo, vydržal by si to? Tú malú chvíľu?" spýtala som sa ho.
"Ale... vieš, že ťa milujem, však?" spýtal sa.
"Aj ja ťa milujem, Paťko. Je to... len niečo ako vďaka... a potom budeš jediný, koho pobozkám, dobre? Nikoho iného nepobozkám. Len teba," povedala som a stisla som mu ruku. On pomaly prikývol. Ja som sa usmiala a silno som ho objala. "Nikdy už nepobozkám nikoho iného," povedala som a dala som mu pusu na líce.
Paťo prikývol a nechcel ma pustiť. "Ale nech tam nie som. Nechcem to vidieť," povedal a smutne sa na mňa pozrel.
"Ale nebudeš to brať ako podvádzanie, však?" spýtala som sa so smutným pohľadom. Pokrútil hlavou. "Ďakujem, láska," zašomrala som a dala som mu pusu na líce.
"Ale iba raz a krátko, jasné?!" povedal mierne ublížene.
"Ale no tak. Bude to len malá chvíľka, fajn? Neboj sa, Paťo," povedala. O pár minút sme zastavili na pumpe a Igor s Paťom okamžite odišli dačo kúpiť a ja som vystúpila a oprela som sa o auto. Maťo sa objavil kúsok vedľa mňa.
"Vieš, že ťa milujem?" spýtal sa ma. Prikývla som. Sklonil sa ku mne a jemne sa obtrel o moje pery. Pritiahla som si ho k sebe a pobozkala som ho. Potom som sa odtiahla, zo zadného sedadla zobrala môj mobil.
"Zbohom, Maťo," povedala som a šla som za Igorom a Paťom. Práve si kupovali čipsy, bagety a energetický nápoj, menom Monster. Tiež som si kúpila niečo na jedenie, žuvačky a Monstra a mohli sme ísť na bus.
. . . . . . . . .
"Posteľ!" zvolala som, keď sme vošli do domu a šla som si hneď ľahnúť. Som úplne bez energie. Len som si vyzliekla košelu a jeany a lahla som si. Do minúty som zaspala.
Ráno ma prebudilo to, že v posteli bolo dajako tesno. Z jednej strany vedľa mňa spal Paťo, vedľa neho sa tlačil Boris s Jakubom a vedľa mňa ležal Tomáš, ktorý mal ruku na mojom zadku. Pomaly som sa posadila. Prečo je v našej posteli toľko ľudí?
Zrazu do izby vtrhol Roman. "A ja že kde všetci sú," povedal a zastal pred postelou. "Čo, divoká noc?" spýtal sa.
"Nie. Po príchode domov som hneď zaspala. Môžeš mi vysvetliť, prečo je tu taký nával?" spýtala som sa.
"Ja neviem. Ale Boris, Tomáš a Jakub boli včera večer piť. Možno sa vás potom rozhodli poctiť svojou prítomnosťou," povedal a podal mi ruku. Chytila som sa jej a z jeho pomocou som zliezla z postele bez toho, aby som dakoho zobudila.
"Vďaka... Máme dačo na jedenie? Pretože som neskutočne hladná," povedala som a prehrabla so vlasy.
"Poď," povedal a šli sme do kuchyne. Sadla som si ku stolu a sledovala Romana, ako mi robí raňajky. Rozhodol sa pre chlebíčky. Položil predomňa tanier s raňajkami a sadol si oproti mne.
"Daj si aj ty," povedala som a zakusla som sa do jedného chlebu.
"Ja už som raňajkoval... Kde ste boli včera tak dlho?"
"Ále, taký menší únos," povedala som.
"Koho ste uniesli, preboha?"
"My nikoho. Nás môj bývalý. Ale trochu som sa s ním porozprávala a bolo to v pohode," povedala som.
"Ty si ale žiadaná," utrúsil.
"Ja? Myslím, že aj ty. Len tvoje bývalé pravdepodobne nie sú šialené," povedala som.
. . . . . . . . .
"Fajn, dnes sa pije, aby bolo každému jasné," oznámil nám Tomáš, keď všetci zišli dole.
"Em... Nepili ste náhodou včera večer?" spýtala som sa.
"No, vlastne hej, ale vadí to?"
"No... nevadí. Ale ja nepijem," povedala som a vstala som. Paťo si automatiky sadol na moje miesto a sledoval ma, ako som odkladala tanier do myčky. "Je dnes niečo na pláne?" spýtala som sa.
"Nie. Alex nebude najbližšie 3 mesiace tu, takže si môžeš robiť čo chceš s kým chceš," povedal Boris. Nadvihla som obočie. "No čo?... A dnes idem ja s Tomášom preč. Vrátime sa večer. Takže tu zostaneš ty, Jakub, Paťo a Roman."
"A čo Igor?" spýtali sme sa s Romanom naraz.
"On šiel dakam s Palim, Zuzkou a s Lindou. Prečo?"
"Linda?"
"No... jeho dievča," povedal Jakub.
"Igor má dievča? No tak to si s ním vybavím," povedala som a z Romanových rúk som vytrhla mobil, naštvane som naťukala čísla a stlačila volať. Chvíľu to zvonilo, až to zdvihol. "Môžeľ mi to vysvetliť, Igor?!"
"Prepáč, ale.. Igor dakam šiel s Paľom. Ja som Linda. Mám dačo Igorovi povedať?" spýtala sa Linda.
O-ou. "Oh, Linda," krátko som sa zasmiala, "mohla by si povedať Igorovi, nech mi zavolá? Som Kristína, jeho sestra," povedala som.
"Poviem mu. Maj sa."
"Ahoj." Zložila som a mobil podala Romanovi. "Super! Skvelé! Môžem to ja jebať!" šomrala som si pod nos a kopla do skrinky pod umývadlom.
"Zdvihla to Linda a nie Igor, však?" ozval sa Boris.
"Áno! ... Kurva! Do piče! To sa môže stať len mne!" pokračovala som vo svojom výleve a kopaní do všetkého naokolo. Začal mi zvoniť mobil. "Áno?" sspýtala som sa pokojne.
"Volala si mi," ozval sa Igor.
"Ja viem."
"Čo si chcela?"
"Prečo si mi nepovedal o Linde?"
"Ani ty si mi nepovedala o Paťovi," povedal.
"Ale my sme spolu krátko. Nikto o tom nevedel. Ale o tebe a Linde vedeli chalani a len mne si to nepovedal. Myslela som si, že mi viac veríš."
"Ja ti verím. Vieš čo? Ja..."
"Nie Igy. Kašli na to. Proste to už nerieš. Ale nečakaj z mojej strany už nič," povedala som a zložila som to. Všetci sa pozerali na mňa. Nič som nepovedala, len som sa otočila a šla do mojej a Paťovej ozby, kde som si lahla a snažila sa ukľudniť. Nádych, výdych. Snažila som sa ukľudniť, no nedarilo sa mi to.
Dakto si vedľa mňa lahol a objal ma. Neriešila som, kto to je. Bola som rada, že si ma niekto všíma. Po chvíli som sa posadila. Vedľa mňa ležal Paťo.
"Prečo mi to nepovedal?" spýtala som sa potichu.
"Lebo... vedel, že ju budeš odsudovať."
"Prečo by som ju odsudzovala?"
"Lebo vyzerá ako barbie."
"Čože?"
"Rocková barbie," opravil sa. "Je to, aspoň podľa jeho slov, priateľské a milé dievča. Je blondínka, má modré oči, no hudbou by ste si sasdli. Možno aj povahovo, to neviem. Ale nepovedal ti to, lebo vie, aký máš názor na blondínky."
"Bože, ten chalan je ešte väčší idiot, ako som si myslela," zašomrala som si pod nos a prehrabla si vlasy.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tris Tris | Web | 27. srpna 2012 v 9:50 | Reagovat

Prosím napiš další díl! Je to hrozně zamotané a mně se to moc líbí! Prosím, prosím! :-D :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama