Noví susedia 1. časť

13. července 2012 v 22:29 | Niki |  Noví susedia

Nová poviedka od Niki


Volám sa Alex a o dva mesiace budem mať 16. Pred pár dňami som ukončila základnú školu a chystám sa na hotelovú akadémiu. Ja a moja najlepšia kamarátka Maya milujeme kapelu The Paranoid, ideme aj na CibulaFest, kde budú hrať.

Sedela som na schodoch na štvrtom poschodí, o poschodie vyšie, než som bývala ja. Vždy tu sedávam, každý deň od tretej do pol piatej, vtedy tadeto nikto nechodí a Maya má vtedy spev. Vždy túžila potom, aby mohla byť v kapele.





Pozrela som sa na zápästie. Mala som tam samé jazvy, niektoré staré, po ktorých zostali len svetlé jazvy, ktoré skoro nie je vidieť, no aj také, ktoré boli čerstve, ako napríklad tie zo včera. Vedľa mňa ležal diár a v ňom som mala aj žiletku.

Pozrela som sa na včerajší dátum. Mala som tam perom poznačené tri paličky, ktoré znamenali tri červené jazvy na mojom zápästí.

Vzala som si do ruky žiletku a pozrela sa na zápästie. Už to bola závislosť. Začala so kvôli depresiám a podobne, potom som už nevedela prestať.

Priložila som si žiletku k zápästiu, keď som počula hrať pesníčku od The Paranoid - Nepatrím nikomu. to bol môj mobil. Volala mi Maya. "Áno?" ozvala som sa a žiletku odložila späť do diára, ktorý som položila vedľa seba.

"Roman a Paťo sú spolu!" povedala.

"Myslíš chalanov z The Paranoid?"

"Áno."

"Prečo by mali byť spolu?"

"Videla som fotky! Veď oni sa tam skoro pobozkali!"

"Maya, mohli si trochu vypiť a trochu blbnúť. Nemusí to nič znamenať," povedala som a vstala som. Toto vyzerá na dlhý rozhovor. Šla som pomaly dole po schodoch.

"Ale... ja ti pošlem tie fotky! Som doma, takže sa okamžite prihlás na skype, alebo facebook, je mi jedno kam, len si pohni!" vykríkla.

"Za prvé, ukľudni sa. Som na štvrtom, hneď som doma, tak sekundu vydrž," povedala som a ako som schádzala schody, do niekoho som narazila. "Pardón," ospravedlnila som sa tej osobe, "A Roman a Paťo nebudú spolu, vieš čo sa hovorí o Romanovi," povedala som a do dakoho som znova vrazila. "Pardón," zopakovala som a tentoraz sa obzrela. "Do prdele, asi by som fakt mala prestať huliť," poznamenala som si pre seba.

"To by si mala... Prečo?" ozvala sa Maya.

Naozaj som sa práve pozerala na Paťa z The Paranoid, alebo sú to halucinácie. "Si v pohode?" spýtal sa.

"Čo? ... No jasné. Prepáč. Ja.. no nič... Em, vy sa sem sťahujete?" spýtala som sa a zložila to Katie Mayi.

"No áno, sťahujeme sa na štvté s kamarátmi. Prečo?"

"Ja len, aby som vedela o nových susedoch," povedala som a ignorovala zvonenie mobilu.

"Nezdvihneš to?"

"Radšej nie, teraz som sa dosť napočúvala o tebe a Ro... vašej kapele," povedala som rýchlo.

"Chcela si povedať o mne a Romanovi?" spýtal sa s nadvihnutým obočím. Prikývla som. "A čo také si sa dozvedela?"

"No...ako by som to... najlepšia kamarátka si myslí, že ste spolu ako pár," povedala som mu to narovinu.

Paťo sa zasmial. "Videla fotky z posledného festu, však?"

"Opili ste sa a blbli, však?" oplatila som mu to otázkou.

"Vlastne áno. Nevidela si Igora? Povedal, že hneď príde dole, no dajako..."

"No neviem, ale pred chvíľou som do dakoho vrazila," povedala som. Dnes mám zrejme vrážací deň. "Byť tebou zdrhám. O pár minút tu bude kamarátka a ona... ťa zbožňuje," povedala som a zišla som pár schodov.

"Mám zvláštny pocit, že sa dnes ešte uvidíme," povedal, zakýval mi a šiel o poschodie vyšie. Nič som nepovedala, len som sa otočila a šla domov. Tam som si sadla za počítač, nahlas si pustila album Dva Svety a šla na facebook.

Mala som minimálne 100 správ od Mayi. V každej správe bolo jedno písmeno, alebo smajlík, poprípade tri bodky. Rozklilkla som to a napísala jej, nech nespamuje. No ona spamuje moc rada.

Znova mi začal zvoniť mobil. "Áno, Maya?" spýtala som sa.

"Prečo si mi to nedvíhala?"

"Rozprávala som sa s novým susedom."

"Je pekný?"

"Je. Bude tu bývať s pár kamarátmi. No teraz idem otravovať Igora. Zatiaľ sa maj," povedala som.

"Fajn, ja zas Paťa. Maj sa," povedala a zložila. Mobil som položila na stôl a otvorila si konverzáciu s Igorom. Písala som si s ním len raz a aj to bol rozhovor, ktorý bol kvôli našej stránke o nich. Fajn, idem na to.

"ahoj :) s kamarátkou ideme na CibulaFest a chceli by sme sa s vami stretnúť, stačí aj 5 minút, odfotiť sa a dostať podpisy :) bolo by to možné? dopredu ďakujem :))" Fajn a teraz len kliknúť na odoslať. A je to.

Oprela som sa a prehrabla si vlasy. O pár minút mi došla správa. Myslela som si, že Maya sa rozhodla znova spamovať, no na moje prekvapenie nie. Písal mi Paťo, ten Paťo, ktorého som stretla na schodoch.

Paťo : ahoj :) si moja nová suseda ty, alebo som sa pomýlil? Ak to nie si ty, tak prepáč :))

Chvíľu som pozerala do počítača ako idiot a potom mu odpísala : áno, som to ja :) ako si to zistil?

Paťo : no.. ja ani neviem... asi podľa fotky :))

Ja : nj, mohlo mi to napadnúť :)

Paťo : nepísala si práve Igorovi?

Ja : písala, prečo?

Paťo : lebo ak chceš, tak tam môžeš ísť s nami :) aj s kamarátkou :)

Ja : rada, no nechcem otravovať :)

Paťo : ak by to otravovala, nenavrhujem to

;)

Ja : ďakujem, no nie :) už máme odvoz :) a otec by ma s vami ani nepustil :D

Paťo : no a... čo takto prísť na návštevu? delí nás pár stien a my si píšeme :D :D

Ja : a nebudem prekážať?

Paťo : ale prosím ťa :D inak by som ťa nepozýval :)

Ja : a čo zvyšok kapely?

Paťo : igor sa teší ako dieťa na vianoce :D

Ja : daj mi desať minút a som u vás :D ... ale ktorý byt to je? xD

Paťo : počkám pri dverách :) ale ponáhľaj sa ;)

Ja : ok, zachvíľu som tam :)

Odhlásila som sa z facebooku, vypla počítač a chvíľu pozerala na stenu. Naozaj ma pozval Patrik Sýkora k nim domov? No čo, aspoň to využijem. Maya bude mať narodeniny, už som jej kúpila prianie a tak by ho mohla mať podpísané od nich. Vzala som to prianie a v papučiach vybehla o poschodie vyšie. Pri dverách už čakal Paťo.

"Ahoj," povedali sme naraz. Usmiala som sa a vošla. Bol to byt nad tým našim, to znamená štvorizbový. Paťo ma zaviedol do obývačky, kde sedel zvyšok kapely. Ostala som stáť pri vchode do obývačky a nevedela, čo robiť.

"Poď si sadnúť," povedal Paťo. A jediné voľné miesto bolo medzi Paťom a Igorom. Opatrne som si tam sadla a sledovala to prianie.

"Načo to prianie?" spýtal sa Roman.

"Em... Aké pria... oh.. najlepšia kamarátka bude mať narodeniny. Nemohli by ste sa tam podpísať aj vy? Spravilo by jej to obrovskú radosť," povedala som.

"Jasné," povedal Paťo a dakam zmizol. Vrátil sa aj s perom. Zobral mi prianie a pozrel sa na mňa. "Ako sa volá?"

"Maya."

"Dobre," zašomral si popod nos a dačo tam napísal. Potom prianie podal aj s perom Paľovi, ten Romanovi a nakoniec Igorovi. Nakoniec skončilo znova v mojich rukách.

"Ďakujem vám," povedala som a prezerala si byt. V obývačke mali len gauč, stôl a telku, všade boli krabice. "Načo si vlastne chcel, aby som prišla?" spýtala som sa Paťa.

"Zoznamovanie sa so susedmi?" spýtal sa Igor a milo sa usmial. Potom si ma začal prezerať. "Ja som ťa už dakde videl," povedal.

"No... bola som na vašom koncerte v apríli," povedala som.

"Ale ja som ťa nevidel na koncerte," povedal a naďalej sa na mňa zamyslene pozeral. "Neskočila si na mňa zozadu a nemyslela si si, že som dajaký tvoj kamarát?" spýtal sa.

"Em... to mala byť kamarátka," zamrmlala som si popod nos. Šli sme na ich koncert a myslela som si, že vidím kamarátku menom Tina. Zozadu vyzerajú úplne rovnako! Aj ona vyzerá ako chalan. Je plochá, svalnatá a s krátkymi vlasmi.

"Kamarátka? Tak to musí byť fakt úžasné dievča," poznamenal ironicky Roman.

"To hej. Ale náhodou je celkom žiadaná... u dievčat," dodala som. Zasmiali sa. "No a teraz k podstatnejším veciam. Čo tu robím?"

"Sedíš. A necháš sa očumovať," povedal Roman.

"No tak ja teda idem," povedala som a vstala som. Mala som silné nutkanie sa porezať. Neustále som si škrabala jazvy a robila takmer všetko preto, aby si jazvy nikto nevšimol.

"Inak, vidíme sa na CibulaFeste," povedal Igor a vstal. "Kto je tá tvoja kamarátka?"

"Tá, ktorá spamuje Paťa. To určite hneď zistíte," povedala som a vybrala som sa k dverám.

"Prečo už ideš?" spýtal sa Paťo.

"No... ja... proste musím ísť domov. Majte sa, možno sa ešte uvidíme," povedala som a odišla som. Doma ma čakal otec, len sme sa pozdravili a ja som sa zamkla do izby.

Z diára som si vybrala žiletku a spravila do diára prvú čiaru. Žiletku som si priložila k zápästiu a spravila hlbší rez, no nie až tak, aby som si prerezala žilu. A za prvou ranou, pribudla druhá a tretia. Zapísala som si to, rany obviazala obväzom, na obväz dala náramky, aby si otec nič nevšimol a znova si sadla za počítač, kde som si len pustila hudbu.

Okolo pol siedmej večer dakto zazvonil. "Alex! Choď otvoriť, varím!" zakričal mi otec. Lenivo som vyliezla z izby a otvorila dvere. Stál tam Igor.

"Ahoj. Čo sa deje? Prečo si tu?" spýtala som sa.

"No... ja vlastne ani neviem... nešla by si sa prejsť?" spýtal sa.

"A vadilo by, ak by s nami šiel aj pes?" pokrútil hlavou. Rýchlo som sa obula, otcovi povedala, že idem von so susedovým psom a šla som za Igorom. Od suseda som zobrala jeho psa, boxera. Nato, že to je bojové plemeno, bol Andy mierumilovný a prítulný. Teda, pokiaľ naňho nezačal štekať yorkshire.

"Ako sa volá?" spýtal sa.

"Andy, neboj sa ho. Je mierumilovný a prítulný. Len nemá rád yorkshirov, takže ma potom varuj," povedala som. Prikývol a pomaly sme sa prechádzali, rozprávali a stretli Mayu. To ste ešte nikdy nezažili. Vynadala mi, vykričala mi takmer všetko, čo som spravila, aj to, čo som nespravila.

"Maya, ja..." snažila som sa jej to vysvetliť.

"Nie! Žiadne Maya! Sprosto si ma oklamala! Prečo si mi nepovedala, že ich poznáš?! Nechala si ma vypisovať Paťovi a nakoniec..."

"Ale ja som ich spoznala dnes!"

"To ti tak uverím. Už nikdy, počuješ, nikdy ťa nechcem vidieť. Všetky tvoje veci ti donesie môj brat zajtra. Ty mu dáš tie moje, jasné?!" Len som slabo prikývla. "Zbohom," povedala, otočila sa a odišla. Pomaly som prešla k lavičke a sadla si na ňu.

"Je dačo, čo ju presvedčí?" spýtal sa ma Igor, keď si sadol vedľa mňa. Len som pokrútila hlavou. "Nič?" znova som zakrútila hlavou. "Poď mali by sme ísť domov," povedal a pomohol mi vstať.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Kix Green Kix Green | Web | 15. července 2012 v 15:30 | Reagovat

Hah... tak toto sa mi páči!! Chcem ďalší diel! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama