Únos 8.kapitola

29. června 2012 v 12:38 | Niki |  Únos




"Kde je Roman?" spýtala som sa Borisa, ktorý sedel v obývačke a rátal peniaze.

"Vo svojej izbe. Myslím, že tam trafíš," povedal a ani sa na mňa nepozrel. Otočila som sa a šla som do Romanovej izby. Vyzerala stále rovnako. Až na tú flašu fernetu na zemi a flašu tequili na stole. On ležal na posteli a dačo si brnkal na gitare.

"Fajn, možno meškám, ale to neznamená, že ma máš ignorovať," povedala som. Položil gitaru vedľa seba a pozrel sa na mňa. "Takže, aby bolo jasné. To, že som sa s tebou pred pár dňami vyspala nič neznanená. A vlasne by som s tebou byť nemohla."

"Lebo si s Paťom?"

"No... myslela som to, ako si sa správal ku gitare, keď sme sa prvýkrát stretli a tiež to, že si dovolil Alexovi, aby ma znásilnil.. nekomentuj prosím to znásilnenie. Včera som počula vysvetlenie," dodala som rýchlo. "Ale aj tvoj dôvod dáva zmysel. Ale ja som nikdy nemala v pláne chodiť s tebou. Dobre, si v pohode chalan. A si aj pekný. A dobrý v posteli. No... predsalen, sám vieš, že Paťo je Paťo," povedala som.

"Koľko ste spolu?"

"Pár dní. Ale nehovor to Alexovi ani nikomu inému. Bojím sa, že ak sa to dozvie Alex, tak by mu dačo spravil, ak by som dačo spravila," povedala som.

"Neboj sa. Paťo je kamarát, nespravil by som niečo len preto, lebo žiarlim. A že riadne žiarlim," dodal potichu.

"Ďakujem, Roman," povedala som, objala som ho a dala som mu pusu na líce. "Vedela som, že to bude v pohode," povedala som.

"Počkaj chvíľu," ozval sa, keď som bola pri dverách. Pomaly som sa otočila. Roman prešiel ku mne a začal ma objímať. Tiež som ho objala a po chvíli sa odtiahla. "Nebudeš sa ku mne správať, akoby si ma nepoznala?" spýtal sa.

"Nie. Ale teraz už vážne pôjde. Paťo ma bude upodozrievať," povedala som. Roman kývol hlavou a ja som šla za Paťom. No v izbe už nebol. Zbehla som dole schodmi. Sedel v obývačke a sedel vedľa Borisa, ktorý si zapaloval jointa. Ako si potiahol, tak ho podal Paťovi. Paťo si potiahol a naznačil, či nechcem.

Zobrala som si od neho ten joint a poriadne si potiahla. A podala ho Borisovi. Sadla som si vedľa Paťa a oprela sa oňho. "Zobral to lepšie, než som čakala," povedala som.

"Naozaj?" uisťoval sa. Prikývla som. "Idem s Igorom dačo vybaviť. Ak chceš ísť, musíš potom zostať v aute," povedal.

"Kedy?"

"O hodinu."

"Nepôjdeme zatiaľ do izby?" spýtala som sa. Prikývol. "Kto tam bude prvý," povedala som a rozbehla som sa do izby. Počula som, ako Paťo beží za mnou. Ale do izby som vbehla prvá ja. Paťo vbehol tesne za mnou, zozadu ma objal a dal mi pusu na líce.

"Prezleč sa," zašomral mi do ucha.

"A prečo? Tebe sa v tomto nepáčim?" spýtala som sa so smutným pohľadom.

"Páčiš. A moc. Ale vonku je ešte zima na šortky," povedal a lahol si na postel. Len som pokrčila ramenami a začala sa prehrabovať v taške. Nakoniec som sa rozhodla pre čierne jeany, biele tielko a na to fialovú karovanú košelu. Obujem si čierne číňany a premýšlala som, či som si zobrala dajaké prívesky.

"Daj si toto," požiadal ma a podal mi jeho prívesok. Usmiala som sa a dala som si ho na krk.

"Ďakujem," povedala som a objala som ho. "Aj ja ti dačo dám... teda, hneď ako to nájdem," povedala som.

"Ale ja nič nechcem," povedal.

"Fajn, tak potom si toto nechať," povedala som a chcela som si dať dole ten prívesok.

"Dobre, len si to nechaj," povedal. Ja som si ho nechala na krku a sadla si na posteľ. Paťo si lahol vedľa mňa a rukou mi vošiel pod košelu. "Poď ku mne, drobec," povedal. Ja som si vedľa neho lahla a čakala, čo bude robiť. "Teraz si sa kvôli dačomu urazila?" spýtal sa. No jo, ja som sa pravdepodobne mračila.

"Nie," povedala som a usmiala som sa. Tiež sa na mňa usmial a lahol si na bok. Stále som sa naňho usmievala a on na mňa. "A čo keď si prosím pusu?" spýtala som sa ho po chvíli. Usmial sa a sklonil sa ku mne, aby ma mohol pobozkať. A presne vtedy dakto vtrhol do izby. Ale Paťo si ho zrejme nevšimol, pretože v bozkávaní neprestal. Po chvíli som sa odtiahla a dala mu pusu na ústa.

"Môžte prestať? Musíme ísť," povedal Igor. Obaja sme vstali. Rýchlo som si obula boty a zobrala som si mobil. Paťo sa obul, obliekol si mikinu a šli sme. Ja som sa s Paťom usadila dozadu, zatiaľ čo Igor šoféroval.

. . . . . . . . .

"Dúfam, že ti je jasné, že Kika zostáva v zamknutom aute," povedal Igor s pohľadom upretým na Paťovi.

"Ja viem.. A aj Kika o tom vie," povedal. Igor vystúpil a šiel po niečo do kufra. "Nerob hovadiny, dobre?" požiadal ma Paťo. Prikývla som. "Chceš slúchatka?" spýtal sa.

Mne sa rozžiarili oči a začala som zbesilo prikyvovať. Z mikiny vybral svoje a podal mi ich. "Ďakujem, láska," povedala som mu s úsmevom a pobozkala som ho. "Dávaj na seba pozor. Neviem, čo idete robiť, ale ak sa vám dačo stane, tak Alexa zabijem," povedala som.

"Neboj sa, budeme v pohode. O chvíľu sme späť. Nerob hovadiny, zatiaľ sa maj," povedal a vystúpil. Zavreli dvere a zamkli auto. Ja som sa pohodlne posadila, nasadila si slúchatká a pustila Asking Alexandriu. Možno som aj zaspala.

Zobudila som sa, až keď si vedľa mňa dakto sadol. Narovnala som sa a poobzerala som sa. Vedľa mňa sedel z jednej strany Paťo a z druhej Igor. Ale som si istá, že sme šli. Tak kto šoféroval? Pozrela som sa dopredu. Sedel tam... Maťo?

"Čo sa tu deje?" spýtala som sa a odložila som slúchatká aj mobil.

"Konečne si hore, láska," povedal.

"Láska? Maťo, medzi nami to skončilo už pred pol rokom," povedala som.

"Zlato, ak nebudeš so mnou, tí dvaja to schytajú za teba," povedal. No super.

"Toto je únos?" spýtala som sa.

"Tebe to ale myslí," povedal ironicky.

"Už zase?... Vieš, čo je sranda?... Uniesol si ma, aj keď ja už unesená som," povedala som a chytila som Paťa za ruku. "A teraz zastav, my vystúpime a... nie, vlastne zastav, ty vystúp a my sa vrátime," povedala som.

"A prečo by som ťa mal poslúchnuť?"

"Prečo? Lebo som to s tebou vydržala rok... nechápem, čo to do teba po takej dobe vošlo..." pozrela som sa na Paťa, ktorý zamračene sledovala cestu. Igor robil to isté. Stisla som paťovi ruku, no ten ma pustil a pokračoval v sledovaní cesty. "Čo sa deje, Paťo?" spýtala som sa.

"Akoby si nevedela," povedal, pričomsa na mňa ani nepozrel.

"Čo si nakecal Paťovi, ty kretén?" spýtala som sa ho.

"Nič také.. len som mu povedal, čo si spravila pred pár rokmi."

Premýšlaj, premýšlaj, premýšlaj, premýšlaj, premýšlaj, premýšlaj, premýšlaj, premýšlaj, premýšlaj, premýšlaj, premýšlaj. No, pred troma rokmi so sa vyspala s Paťom. No, obaja sme boli tak najebaný, že sme nevedeli, kto sme, kde sme a prečo sme. No... a ja som o pár týždňou zistila, že som tehotná. Mala som len 17 a Paťovi som to najprv hovoriť nechcela. Na to dieťa som sa tešila, tešila som sa aj tomu, že je Paťove. Keď som mu to šla po dvoch-troch mesiacoch povedať, z ničoho nič som potratila.

"Čo si mu povedal?" spýtala som sa.

"Prečo si si nechala vziať naše dieťa?" spýtal sa Paťo.

"Čože?! ... Toto ti povedal? ... Paťo, ja som sa na dieťa tešila. Keď som ti to šla povedať, potratila som. Nešla som na potrat. Nedokázala by som to. Už len preto, lebo som vedela, ako máš rád deti... Ja som trpela, keď som o to dieťa prišla. Ja-ja... trpela som takými depresiami, že som musela ísť na dajaký čas na psychiatriu!" To, že som sa chcela zabiť radšej vynechám.

"Počkať, ty si sa chcela zabiť kvôli tomu, že si potratila?" ozval sa zrazu Igor.

"Igor!" napomenula som ho.

"Ty si sa chcela kvôli tomu zabiť?" spýtal sa ma Paťo neveriaco. "Ale.. prečo si mi to nepovedala? Ja... dajako by som ti určite pomohol," povedal.

"A ako? Ja by som ti nedokázala povedať, že... som prišla o tvoje dieťa," povedala som a zavŕtvala som sa do sedačky. Paťo ma chytil za ruku.

"Ale aspoň by si nebola sama a možno... by si sa potom nechcela zabiť," povedal Paťo a objal ma.

"Maťo, zastav a choď si po vlastných," požiadala som ho.

"Nemôžem." Prečo? Začala som premýšlať... dnes už druhý krát... no... Maťo trpí schizofréniou. Čo keď prestal brať lieky? To by to možno vysvetlovalo. Ale.. prečo ich prestal brať?

"Maťo, bereš tie lieky?"

"Nie, sú to len oblbováky," povedal.

Super! Auto šoféruje schizofrenik! Lepšie to byť nemohlo. "Aké lieky?" spýtal sa Igor.

"Em... Maťo je schizofrenik. A prestal brať svoje lieky, takže môže hocikedy spraviť dačo, čo nikto nepochopí," vysvetlila som.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kix Green Kix Green | Web | 4. července 2012 v 9:49 | Reagovat

Teším sa na ďalší diel. ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama