Únos 7.kapitola

27. června 2012 v 12:27 | Niki |  Únos

7. kapitola od Niki



Pozerala som sa na ten dom a premýšla, či pôjdem dnu, alebo nie. "Neboj sa, dám na teba pozor," povedal Paťo a povzbudivo sa na mňa usmial. Tiež som sa usmiala a sledovala Paťa, ako klope. Otvoril nám Igor. Paťa odignoroval a začal ma silno objímať.

"Bál som sa o teba, kráska," povedal a ďalej ma objímal.

. . . . . .

Roman ma celý čas ignoroval. Akoby som tam ani nebola. No nevadilo mi to. Alex tam našťastie nebol. Sedela som vedľa Paťa a rozprávala som sa s Igorom. Až dokým neprišiel Alex. Hneď, ako prišiel, Paťo vstal a odišiel.

Nie! Aj on sa na mňa vykašlal! Z hlboka som sa nadýchla a zahnala slzy. Alex si sadol vedľa mňa a ruku si položil na moje koleno a šiel vyšie. No nikto nič nehovoril. Videla som na Igorovi, že sa premáha, aby nič nepovedal. Zrazu prišiel Paťo a na stôl položil dve flaše Nicolausky. Bože, ten chalan mi zachránil život.

"Pomôžeš mi s pohármi, Kika?" spýtal sa. Prikývla som a šla som s ním do kuchyne... áno, museli sme ju hľadať, ale nakoniec sme ju našli.

"Bála som sa, že si ma tam nechal a odišiel si. Ako vtedy Roman," povedala som potichu, keď Paťo vyberal zo skrine poháre.

"Nenechal by som ťa v tom. Sľúbil som ti to," povedal a podal mi štyri poháre. On vzal tiež štyri poháre a vrátili sme sa. Jedna flaša už bola načatá a chalani sa na niečo skvele zabávali. Až na Igora a Romana. Poháre som položila na stôl a sadla si tam kde predtým. Paťo nalial mne a sebe a sadol si vedľa mňa.

. . . . .

"No tak, veďto je detská hra," povedala som, keď chceli hrať flašu. No všetci, až na Paťa a Igora chceli hrať flašu. Tak sme si sadli do kruhu. Z jednej strany vedľa mňa sedel Roman a z druhej Paťo. A začal Jakub. Flaša sa točila a točila a nakoho ukázala? No samozrejme, že na mňa.

"Fajn, povedz, čo je medzi tebou a Paťom. Nie sme slepí. Takto si sa nelepila ani na Romana," povedal.

"Paťo je môj najlepší kamarát. Dosť mi pomohol potom, ako ma Alex znásilnil. Preto som stále s ním," povedala som. Jakub, Tomáš a Boris sa pozreli na Alexa. Zrejme nevedeli, že ma znásilnil.

"Alex, povedal si, že jej nemáme ublížiť. Myslel som, že to platí aj pre teba," povedal Tomáš.

"Kedy to, čo poviem vám, platí aj na mňa?" spýtal sa. Nikto sa už neodvážil nič povedať. Aspoň nie Alexovi. "Točíš, Kika," povedal. Chytila som prázdnu flašu Nicolausky a zatočila ňou. Padla na Romana.

Pousmiala som sa. "Ako pokračuje stávka?" spýtala som sa.

"To snáď nemyslíš vážne!" ozval sa Boris.

"Ja neviem, čo by som sa ho mohla spýtať. Jedine tak, prečo ma nechal napospas Alexovi," povedala som a pozrela som sa na Romana.

"Odpovedz na druhú otázku," povedal Igor.

"A čo by ste robili vy, ak by ste si mali vybrať nedzi nenávisťou a smrťou niektotých priateľou?" spýtal sa. Alexovi zrejme neprekážalo, že to Roman povedal. Väčšina ľudí sa naňho pozrela. "Povedal, že ak mu budem brániť, zabije Igora, Paťa, Paliho, Kiku... a možno aj vás. Podľa toho, akú bude mať náladu," povedal Roman. "A ja znesiem to, že ma nenávidí Kika, Igor a Paťo, ak žijú."

Nevedela som, čo na to povedať.

"Toč," povedal Paťo.

A Roman zatočil. A padla na... *chvíľa napätia*... Paťa. Zhlboka sa nadýchol. "Inak, hráme aj na úlohy?" spýtal sa ostatných. Všetci prikývli. "Tak ja spravím Paťovi radosť. Pobozkaj Kiku," povedal. Obaja sme sa na sebe prekvapene pozreli. Ak sa to tak vezme, za tie dva dni sme sa ešte ani raz nepobozkali.

Paťo sa pousmial a pozrel na ostatných. Všetci na nás pozerali a čakali, čo sa bude diať. Nič som nepovedala a pozrela som sa na Paťo. Nechápem to. Vypili sme dva flaše Nicolausky a nikto sa nespráva ako opitý. Pritiahla som si k sebe Paťa a pobozkala som ho. Pootvorila som ústa a nechala ho, nech svojím jazykom preskúmava vnútro mojich úst. Ja som sa po chvíli pridala.

"Myslím, že to by stačilo," povedal Igor. Trochu som sa od Paťa odtiahla a pozrela mu do očí. On sa usmial. Tiež som sa usmiala a čakala, kedy to začne. O pár minút sme už v kŕčoch ležali na zemi. A nikto netušil prečo. Ani my. Roman na chvíľu zmizol a vrátil sa s ďalšou flašou Nicolausky. Do prdele, tí tú vodku skladujú v pivnici v kartónoch, alebo čo?

A tak sa znova pilo. A teraz sa už tá opilosť začala prejavovať. Hlavne na mňa a Paťovi. Oddialili sme sa od ostatných... no jo, už sme nesedeli na zemi pred gaučom, ale válali sa po sebe na gauči.

Paťo ma jemne pobozkal na krk a ja som sa rozosmiala. "To šteklí, Paťo!" povedala som a posadila som sa. Paťo ostal ležať, tak som si naňho sadla a začala ho štekliť. A on sa smial až plakal. Zrazu na mojej tvári dačo pristálo a ja som nič nevidela. Dala som si to dole. Bolo to tričko. A myslím, že bolo Tomášove. Jediný z nich počúva Bring Me The Horizon. Obaja sme sa obzreli.

Tomáš tam tancovala... teda, ak sa to nedalo nazvať skôr striptíz. "Zmiznime. Oni si to ani nevšimnú," zašomral mi Paťo do ucha. Prikývla som a pomaly sme zmizli z obývačky. Paťo ešte šiel po flašu Nicolausky a šlo sa do izby. Ako Paťo vedel, ktorá izba je jeho?

Sadli sme si na postel a na striedačku sme pili z flaše. Bez jedného slova. V polke flaše som flašu položila na nočný stolík a pozrela sa na Paťa. Z ničoho nič sa po mne vrhol a začal ma bozkávať. Aj som neprotestovala.

. . . . . . . . .

Keď som sa ráno prebrala, hneď som vedela, že som to včera prehnala s alkoholom. V ústach som mala ako na sahare a na sebe som mala... nič, ako som zistila. Vedľa mňa ležal Paťo, čo tiež na sebe nemal nič. Fajn... vyspala som sa s Paťom. Super! Keď som sa posadila, do izby dakto vletel a treskol dverami. A ja som mala pocit, že sa mi rozletí hlava!

"Ty si sa s ním vyspala?" ozvala sa tá osoba. Vďaka bolesti hlavy som nevedela rozoznať ten hlas. Pozrela som sa na tú osobu. Roman.

"Čo?... S Paťom? .. No myslím, že hej... prečo?" spýtala som sa.

"A čo my?" spýtal sa.

"My?... Em... aké my, Roman? To že sme spolu spali neznamená, že medzi nami niečo je... Bol to len sex. Nič viac," povedala som.

"A s Paťom to bude niečo viac?"

"Bože, Roman... strašne ma bolí hlava, v hube mám sucho a som nahá... Naozaj to musíme rozoberať teraz?... Daj mi hodinu, ja sa osprchujem, zkultúrnim, napijem, dám si tabletku na hlavu a potom sa porozpráveme," povedala som. On nič nepovedal, len odišiel.

Ja som vstala, no nohy sa mi zamotali do prikrývky, tak som dopadla pekne hlasno a bolestivo na hubu. "Do prdele! Prijebaná prikrývka! Sotva sa zobudním a už viem, že dnešok bude deň blbec! Kurva! Ma dnes ešte jebne z tohto všetkého!" zanadávala som potichu, z tašky som si vybrala fialové tielko, šortky, spodné prádlo a zaliezla som do kúpeľne. Dala som si poriadnu sprchu, obliekla sa a musela som sa vrátiť do izby po kozmetickú tašku, kde som mala zubnú kefku.

. . . . . . . .

Fajn, už mi je omnoho lepšie. Osprchovaná, oblečená, najedená a bolesť hlavy tiež pomaly ustupovala. Pomaly som šla do izby. Paťo akurát vstával. Sadla som si vedľa neho. Pozrel sa na mňa a usmial sa.

"Dobré ráno," pozdravil ma.

"Dobré," odzdravila som ho. On vstal, obliekol si boxerky a poobzeral sa po izbe. "Čo hľadáš?" spýtala som sa.

"Vidím moje nohavice, ponožky aj boty... ale kde v prdeli mám tričko?" spýtal sa. Poobzerala som sa po izbe, ale nikde som ho nevidela. "Idem do sprchy, potom ho nájdem," povedal a odišiel. A ja som sa snažila to tričko nájsť. No bez úspechu.

Lahla som si na postel a pozerala sa na strop. A to tričko sa na mňa pozeralo s lustru. To fakt? Z lustru? Ako sa tam, pre Boha, dostalo? Postavila som sa na posteli a tričko dala dole. Znova som si lahla a čakala Paťa. Prišiel o pár minút, len v uteráku okolo pása.

Všimol si tričko, ktoré ležalo na posteli. "Kde bolo to tričko?" spýtal sa.

"Em... no... na lustry," povedala som a nevinne som sa usmiala.

"Ty si ale šikovná," poznamenal a obliekol sa. Potom si lahol vedľa mňa. "Neviem, či zvládnem hrať, že medzi nami nič nie je. Po včerajšku," povedal potichu a pobozkal ma.

"Ešte to vydrž deň, alebo dva, dobre?" spýtala som sa ho a pobozkala som ho. Smutne sa na mňa pozrel. "Alebo im povieme, že sme sa dali dokopy včera večer," povedala som. On sa usmial a prikývol. "Koľko vedia chalani o tom, že si do mňa zamilovaný?" spýtala som sa. Lahla som si na bok a hlavu si podoprela dlaňou, aby som videla Paťovi do tváre.

On ma napodobil. "No ja neviem... asi.. dva-tri roky. Prečo?" povedal.

Prekvapene som nadvihla obočie. "Sa čudujem, že sa ešte stále neprekecli," povedala som. Paťo sa zasmial. "Počul si, o čom som sa ráno rozprávala s Romanom, alebo si spal?" spýtala som sa.

"Spal som... O čom ste sa rozprávali?"

"No... Roman sa ma pýtal na nás. Na mňa a naňho. Ako... na pár."

"Čože?!"

"Neboj sa, povedala som mu, že to, že sme spolu spali hneď neznamená, že musíme byť spolu. Ale chcel sa o tom ešte porozprávať," povedala som.

"Ale..." začal Paťo a smutne sa na mňa pozrel. "... ty a on... čo keď..." nedokončil otázku.

"Nie, Paťo. Je to ja a ty. Nie ja a Roman. Jasné?" spýtala som sa ho. Prikývol a posadil sa. "Čo sa deje, Paťo?" spýtala som sa ho.

"Nič," pokrútil hlavou a nasilu sa usmial.

"Za chvíľu som späť. Porozprávam sa s Romanom a hneď prídem za tebou, dobre?" Prikývol. Sadla som si vedľa neho. "A dáš mi aspoň pusu na líčko?" spýtala som sa s detským hlasom. Paťo sa zasmial a dal mi pusu na líce. A potom ma začal objímať, až sme sa prevalili na postel.

"Ja ťa nikam nepustím," povedal a jemne ma pobozkal. Ja som si ho k sebe pritiahla a prevalila sa naňho. "No to teda nie," povedal a znova na mne ležal. "Naozaj sa medzi tebou a Romanom nič neodohraje?" spýtal sa.

"Neboj sa," povedala som a pobozkala som ho. "Idem, aby som tu bola čo najskôr, dobre?" spýtala som sa. On prikývol, no aj tak ma nepustil. "Láska," zašomrala som mu do ucha, do ktorého som ho slabo kusla.

"Ale ponáhlaj sa," zašomral. Prikývla som a šla som za Romanom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 zuzka zuzka | Web | 1. září 2012 v 22:38 | Reagovat

popkračuj prosím! je to úžasne dokonalá ff-ka! ďalší!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama