Únos 5. časť

22. června 2012 v 16:49 | Niki |  Únos


"Kedy chceš ísť na políciu?" spýtal sa ma Paťo, keď som sa chystala do sprchy.
"No ja neviem... keď ono je to také... je do toho zamiešaný aj Igor. A on by sa priznal, ak by sa ho na to pýtali... takže si to musím poriadne premyslieť," povedala som. Keď Paťo nič nepovedal, tak som si zobrala tepláky a staré tričko a šla som sa osprchovať.
Keď som sa vrátila, Paťo s dakým telefonoval. "Nie, Roman! ... Nie, dobre vieš, že ju milujem od detstva... Jasné, neublížite jej. To si mi povedal aj predvčerom a ten idiot ju znásilnil! ... Áno, je mi jedno, že vás môžu zavrieť... Nie, Roman! ... Nie! A čau!" dokončzavrieť... Nie, Roman! ... Nie! A čau!" dokončil a naštvane mobil hodil na posteľ.
Ja som stále stála pri dverách a sledovala ho. On sa otočil. "Kedy si sa dozvedel, že ma uniesli?" spýtala som sa a sadla som si zaňho.
"Deň potom. Dozvedel som sa to od Romana," povedal a prehrabol si vlasy. Položila som si bradu na jeho rameno a postrapatila mu vlasy. "Nehraj sa mi vlasmi!" povedal trochu naštvane.
"Takže dnes žiadna sranda?" spýtala so sa ho a položila so si ruky na jeho brucho. Len pokrútil hlavou. "A čo tak si pozrieť dajaký film? Ide Twilight.. môžme sa nasmiať na slovenskom dabingu," povedala som. Uchechtol sa a prikývol.
Lahli sme si a zapli telku. Ležala som na jeho ramene a Paťo mal ruku prehodenú cez moje rameno.
. . . . . . .
"Čo budeme robiť dnes?" spýtal sa ma Paťo ráno. Len som pokrčila ramenami a otvorila chladničku. Vzduchoprázdno. "Áno, ja viem, že by som mal nakúpiť," povedal skôr, než som stihla čokoľvek povedať.
"Pôjdem ja... Ty by si... mal ísť do práce.. teda.. ak dnes robíš," povedala som a zaliala som si kávu.
"Dnes nerobím. Ak chceš ísť do kúpeľne, choď teraz. Lebo tam chcem ísť ja."
"Choď... ja sa zatiaľ prezlečiem, nalíčim, popremýšlam... pozriem si znova Twilight a potom by si možno mohol byť.. učesaný," povedala som.
"No hahaha. Veľmi smiešne," povedal a zavrel sa do kúpeľne. Ja som si šla vybrať, čo si oblečiem. Nakoniec som si vybrala čierne nohavice, obyčajné biele tielko a na to si dám koženú bundu... a obujem si tie šedé tenisky. Ok.
Poriadne som sa prezrela v zrkadle. Mala som obrovské kruhy pod očami. Hneď som si vybrala z tašky moju kozmetickú taštičku a rýchlo som si napatlala na ksicht make-up, potom púder a nakoniec som si oči zvýraznila ceruzkou. Fajn, to by bolo fajn. A teraz vlasy.
Myslela som si, že si vlasy vyžehlím, no to by trvalo moc dlho. Tak som si vlasy len prečesala a zaplietla ich do jedného vrkoča. A zapla telku. Twilight bol už v polovici. Nevadí. Šla som si po kávu a keď som sa vrátila do spálne, Paťo tam už bol.
"Ha! A Twilght je len v polovici!" povedal a ukazoval na telku. Ja som sa len zasmiala a obula sa. "Poďme radšej," povedal. Obliekla som sa a mohli sme ísť.
. . . . . . . . .
Kráčali sme po Bille a ja som sa krotila, aby som si nezobrala moc veľa sladkostí. Nakoniec som sa nato vykašlala, dala som tam dve Milka čokolády a štyri plechovky Monstra Rippera. Chlieb už máme, maslo tiež, šunky sú, mrazená pizza je, polievky v sáčku máme, pivo máme, kofolu máme, čipsy máme, jogurty máme, vajíčka tiež.
"Ešte niečo?" spýtal sa. Len som pokrútila hlavou a nasledovala som ho k pokladni. Keď som vyťahovala peňaženku, Paťo mi ju zobral a skoval si ju do zadného vrecka. "E-eee. Platím ja," povedal. Chcela som niečo namietnuť, no Paťo už podal predavačke svoju kartu.
"Nabudúce idem nakupovať sama," povedala som trochu naštvane.
"Iba ak o tom nebudem vedieť," povedal a začal veci baliť do tašiek. Ja som mu pomohla a šla k autu. Tašky som naskladala do kufra a čakala na Paťa. Prišiel o pár minút, posledné tašky naložil do kufra a šli sme domov.
Tam sme si sadli k telke, otvorili si pivo a pozerali film I Spit On Your Grave. Milujem horory a tento film bol.. zaujímavý. Predtým som ho nikdy nevidela. Ale jesť pri tom párky nebol dobrý nápad. Hlavne nie vtedy, keď to dievča odstrihlo tomu chalanovi jeho malého kamaráta záhradními nožničkami. A potom mu vytrhávala zubi... alebo predtým? Na tom nezáleží.
No zle mi nebolo. Stále lepšie než Twilight.
. . . . . . .
V noci ma prebudil mobil. Tak dajako som si neuvedomila, že je to Paťov mobil, keďže má rovnaký mobil ako ja, a zdvihla som to.
"Pozri, Paťo, musíme sa k nej dostať, pretože.. no proste je na vine Alex. A aj sám vieš, že Alex Vrana je niekto, komu nie je dobré odporovať," ozval sa v telefóne Roman.
"Čože?" spýtala som sa rozospato. Paťo vedľa mňa sa posadil a všimol si, že držím jeho mobil. Perami naznačil slovo kto. "Roman," povedala som potichu. On mi telefón zobral a odišiel. Ja som sa posadila a čakala ho.
Keď prišiel, znova bol nahnevaný. "Rozhovory s Romanom ti moc neprospievajú," povedala som a naznačila som mu, nech si vedľa mňa sadne. Poslúchol ma a pesťou udrel do postele. "Mohol by si mi dačo sľúbiť?" spýtala som sa. On sa na mňa spýtavo pozrel. "Nebudeš už Romanovi dvíhať telefón, jasné?"
On prikývol a mne sa ulavilo. Objala som ho. "Kika, prečo si so mnou?" spýtal sa.
"Čože?" spýtala som sa nechápavo.
"Prečo si so mnou, keď si Romanovi povedala, že ho miluješ."
"Ale ja som nič také Romanovi nepovedala. Ja som nič také nikdy nepovedala nikomu. Možno Igorovi, alebo keď som bola opitá. No rozhodne nie Romanovi." Pozeral sa mi do očí a to len vďaka tomu, že bol splne a izba bola dokonale osletlená. "Paťo, ak by som to povedala Romanovi, nie som tu s tebou," povedala som.
"Prepáč, nemal som mu veriť," povedal a lahol si. Ja som si lahla vedľa neho lahla a snažila sa zaspať. Moc sa mi to nedarilo. A Paťovi zrejme tiež nie, lebo sa neustále prehadzoval. Ja som zatiaľ sledovala strop. "Kika, spíš?" spýtal sa.
"Nie."
"Fajn," povedal, posadil sa a zažal malú lampu na nočnom stolíku. Vytiahol notebook a začal prezerať filmy, čo tam mal. "Nemáš rada romantiku, však?" spýtal sa. Pokrútila som hlavou a sadla som si vedľa neho. Nakoniec vybral horor Carrie. Ten horor, nech už je starší, je dobrý.
Po koci filmu sa šiel Paťo napiť. Ja som za ním došla a objala som ho okolo pása. "Dnes si sa ani moc nesprával ako narcis," povedala som. Paťo sa otočil a v očiach sa mu nebezpečne zablislo. Ajaj.
"To si nemala hovoriť," povedal a dakam odišiel. Ja som sa zatiaľ napila a čakala ho v kuchyni. Keď sa vrátil, v ruke mal fotoaparát. Však sa nechce fotiť o... pol jednej ráno? Z jeho výrazu som usúdila, že chce. POMÓÓÓC!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kix Green Kix Green | Web | 22. června 2012 v 18:48 | Reagovat

O pol jednej ráno, hej?! :DDDD Máj gad by som ho asi nakopala niekam do zadku! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama