Únos 4. časť

21. června 2012 v 20:41 | Niki |  Únos


"Kika! Ty žiješ!" vykríkol Igor keď ma uvidel a začal ma objímať. Zasmiala som sa a tiež som ho objala. "Kde si bola? A prečo? Nahnevala si sa na mňa zato, čo som ti povedal?" spýtal sa ma
"Hej, trochu pomalšie," povedala som so smiechom. "Bola som v Alžbetinom dvore. A prečo to ti asi dojde," povedala som a postavila som sa vedľa Paťa.
"Ale..."
"A mal by si vedieť, že k nim partrí aj Roman," povedal Paťo.
"Ale.. to nie je možné."
"Ten chalan, čo nosí šatku a šiltovku," vysvetlila som.
"Ale prečo?"
"Kvôli tomu, že som chcela, aby si prestal s nimi spolupracovať... Ja... chcem to nahlásiť na polícii. Aj s Romanom. A-a .. len som chcela, aby si to vedel," povedala som.
"Kika, uvedomuješ si, že som do toho tiež zapletený?" spýtal sa.
"Uvedomujem. A chcela som... to dajako spraviť... proste tak, že by si z toho celého vyšiel ako nevinný. Že si bol za Romanom ako kamarátom. O tom, že si to dodnes nevedel nemusí nikto vedieť," navrhla som.
"Prepáč, ale nebudem klamať."
"Ako chceš. Ale ja na políciu pôjdem. Nenechám ich pobehovať si po vonku potom, čo mi Alex spravil. Nedovolím to," povedala som odhodlane.
"Tak potom pôjdem s nimi," povedal.
"Neuvedomuješ si, že ak by to bolo nutné, nemali by problém ťa zabiť? Ja... myslela som si, že ma Roman obráni a on sa v pokoji odíde a dovolí dajakémi idiotovi nech ma znásilní! Pričom vo veľkom hovoril, ako nechce aby sa mi niečo stalo! kvôli tebe nechcel, aby sa mi niečo stalo!"
"Kika, nechaj to tak. Igor si uvedomí, akú hovadinu robí, až keď bude neskoro. Mali by sme ísť," povedal Paťo a naznačil, nech idem napred. Šla som k jeho autu, o ktoré som sa oprela a zapálila som si. O pár minút prišiel Paťo a odviezol ma domov.
"Mohol by som ísť dnu, alebo chceš byť sama?" spýtal sa.
"No.. bola by som rada, ak by si šiel dnu. A... tá ponuka na bývanie ešte platí?" spýtala som sa s nadvihnutým obočím.
"Samozrejme," prikývol s úsmevom.
. . . . .
"Zobertúto tašku a ja vezmem tútú a krabicu," povedala som a prehodila som si cez rameno tašku a do ruky zobrala krabicu s vecami, ktoré som tu nechcela nechať. Paťo mi chcel zobrať tú krabicu, no ja som mu to nedovolila a naznačila mu, nech ide.
Tak šiel. Veci sme naskladali do kufra jeho auta a vrátili sa do domu, kde sme si sadli pred telku. Ja som doniesla kofolu a čipsy a tak sme čakali na tetu, aby som jej oznámila, že sa sťahujem. Paťo si nenápadne prehodil ruku cez operadlo akurát nad mojimi ramenami.
Dakto vošiel do domu a ja s Paťom sme sa hneď postavili. "Ahoj, teta," pozdravila som ju.
"Dobrý," pozdravil ju slušne Paťo.
"Že sa vôbec ukážeš doma," povedala s úsmevom.
"Prepáč, ale bola som s Paťom na chate, kde nebol signál a zabudla som ti napísať.. a dokonca som mobil aj stratila," povedala som.
"Áno, tvoju šikovnosť poznáme," povedala a zavesila si bundu na vešiak.
"Ja.. ako som sa s Paťom rozprávala, ponúkol mi, aby som uňho bývala. Býva sám a je mu tam smutno... A tak sa k nemu presťahujem. Aspoň na čas. Ak by sme to spolu nevydržali, vrátim sa späť. Ak by som teda mohla," povedala som.
"No... samozrejme že by si sa mohla kedykoľvek vrátiť... ale kedy sa sťahuješ? A prečo?" spýtala sa.
"Ja... No... dobre vieš, že s Niki si moc nerozumieme. A plus hudba, ktorú počúva... a potom mi Paťo navrhol, či by som s ním nebývala... tak som súhlasila... a šla by som už dnes."
"Dobre.. ale ostanete na večeru, nie?" spýtala sa.
"No.. podľa toho, čo je na večeru," povedala som.
"Doma nič nie je, takže objednám pizzu," povedala. Ja som sa v duchu potešila. PIZZA!! "No, ja vás radšej nechám osamote," povedala a nenápadne mrkla na Paťa. Bože, týto ľudia si myslia, že sú taký nenápadný, až to bolí..
Nič som na tom nepovedala a sadla som si. Paťo si sadol vedľa mňa a zobral si pár čipsov. Ja som len sedela a čakala. A čakala. A čakala, kým Paťo dačo povie. No hovno-hovno zlatá rybka. On bude radšej ticho a kukať telku.
"Paťo, čo znamenala tá tetina poznámka a to mrknutie?" spýtala som sa.
"Neviem," odpovedal, no ja som spoznala, že klame. Pozrela som sa mu do očí. "No tak fajn, viem, čo to znamenalo." Ja som len spýtavo nadvihla obočie. "Možno si pamätáš na to, ako som ti kedysi vyznal lásku," začal. Ja som len prikývla. "No, tak ono to tak dajako ešte nezmizlo. Vlastne to ešte zosílilo."
Teraz som zostala na Paťo pozerať ako na totálneho idiota a snažila sa spamätať. Fajn, dalo by sa povedať, že mi vyznal lásku. Zaujímavím spôsobom, ale vyznal.
"A pre toto som ti to nechcel povedať," zašomral.
"Daj mi minútku na rozdýchanie," požiadala som ho a zhlboka som sa nadýchla a vydýchla. Fajn. Ja a Paťo... Teta mi vždy hovorila, že sa k sebe hodíme... ale... ja som to nebrala vážne. Asi som mala. "Nečakala som to. Ja... nemôžem povedať, že..." vlastne ja som mu tiež vyznala lásku. A tiež som pri tom bola opitá. A bolo to pred pol rokom. Nie žeby som ho milovala, ale... záleží mi na ňom. Možno aj o trochu viac ako na kamarátovi. "... že ťa milujem, no... môžem povedať, že ... ťa.. ľúbim a možno aj viac ako kamarátka...ale neviem, či ti to bude stačiť," povedala som potichu a sklopila som pohľad.
Cítila som, ako si ma k sebe otočil a silno ma objal. "Bude mi to stačiť." Ja som ostala prekvapene pozerať. "Už dávno som sa ťa to mal spýtať. Ešte, keď sme mali 15..." vedela som, že nevie ako to povedať. Ako sa spýtať, či spolu budeme. Tak som sa usmiala a prikývla som. "To mal byť súhlas na nevyslovenú otázku?" spýtal sa.
"Áno," prikývla som znova a dala som mu pusu na pusu. On sa tiež usmial a znova ma objal. "P-Paťo... dusíš ma," povedala som. Trochu povolil objatie, no nepustil ma.
Zrazu dakto zazvonil. "To bude pizza!" vykríkla som a bežala som otvoriť. Nie, bola to len Nika s jej chalanom, Šimonom. Tak som sa otočila a šla si sadnúť späť k Paťovi.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kix Green Kix Green | Web | 22. června 2012 v 18:42 | Reagovat

Pri tomto diele som sa aj zasmiala.... super píšeš. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama