Únos 2. časť

12. června 2012 v 12:20 | Niki |  Únos
druhá časť poviedky od Niki :)




"Čo s ňou chceš robiť? Igor príde na to, že sme to boli my," počula som neznámi hlas. Ležala som pravdepodobne na gauči a to, na čom som mala položenú hlavu nebolo práce najmäkšie. A hýbalo sa to.
"Neboj sa, Boris. Ten chalan na nič nepríde. A aj keby, čo spraví? Možno vie dobre narbať so zbraňou, ale na nič sa neodváži. Vie, že proti nám nemá šancu. A ešte k tomu, toto dievča mi ešte dobre poslúži," ozvalo sa nadomnou a dakto mi dal preč vlasy z očí.
"Igor nie je sprostý. A má sem za 20 minút prísť, pamätáš?" spýtal sa Jakub. Cítila som, ako ma niekto chtil pod kolenami a pod pazuchami a dakam ma niesol. Ako ma niesol, cítila som, že má skvelú voňavku.
"Už nemusíš hrať spánok," povedala osoba, ktorá ma niesla hore po schodoch. Otvorila som oči. Na hlave mal čiapku a šatka mu siahala po oči. Ale mal rovnako modré oči ako aj Roman. Skôr, než som sa stihla spýtať, ako to zistol, prehovoril. "Nie som blbý. Keď si spala, mrvila si sa omnoho viac a bola si prítulnejšia. Plus si trochu hovorila zo spánku," povedal a zrazu ma položil na niečo mäkké.. zrejme na posteľ.
Ľahol si vedľa mňa a chcel si ma k sebe pritiahnuť, no ja som sa presunula na opačnú stranu postele. "Čo si zač? A prečo sa skrývaš pod tou maskou?" spýtala som sa-
"Nechcem, aby ma ktokoľvek spoznal a potom o mne povedal políci.. A hovoriť mi môžeš ako chceš. Ja si zvyknem. A teraz prestaň robiť drahoty a poď sem," povedal a nasilu si ma k sebe pritiahol.
Ostala som vedľa neho sedieť v tureckom sede a s rukami založenými na prsiach. "Takže, budem ti hovoriť Roman. A čo so mnou chceš robiť?"
"Si skutočne krásna," povedal. "Čo myslíš, čo by som od teba chce?" spýtal sa a prešiel mi prstami po líci. Odsunula som jeho ruku. Z šuflíka v nočnom stolíku vybral čiernu šatku a posadil sa predomňa. Skoč, než som stihla akokoľvek namietať si na mňa sadol a a zaviazal mi oči. Ruky mi chytil za chrbtom a aj keď som sa snažila dať si tú šatku dole, moc sa mi to nedarilo, bola zaviazaná moc pevne.
"Nechaj ma!" zavrčala som a začala som kopať nohami a trhať rukami.
"Prestaň!" okríkol ma. Chytil ma za nohy a potiahol, takže som ležala. Lahol si na mňa, takže som nemohla hýbať nohami a ruky mi chytil nad hlavou. "Pozri, ak sa budeš brániť, nebude to také príjemné, ako by to mohlo byť," povedal mi do ucha. "A počul som, že máš veľmi rada sex."
"Prosím, pusti ma, odviaž mi oči a potom..."
"Nie," povedal a rukou mi prešiel cez prsia až na zadok, ktorý stisol. "Už si kľudná?" spýtal sa po chvíli. Prikývla som. On ma pustil a vyzliekol mi mikinu. "Korzet?"
"Máš niečo proti?" spýtala som sa. Ležala som s rukami pozdĺž tela. Cítila som, ako sa posadil, tak som ho napodobila. Rukami mi ihneď začal rozväzovať korzet. "Prečo nechceš, aby som ťa videla?"
"Už som ti to vysvetloval," povedal a korzet odhodil na zem. Nahmatala som jeho tričko a prevliekla som mu ho cez hlavu. "Presne tak, dobré dievča," šepol. Jemne som sa dotkla jeho tváre. Mal dlhé vlasy a šatka mu už vysela na krku. "Čo?" spýtal sa.
Len som pokrútila hlavou a pritiahla si ho k sebe, aby som ho mohla pobozkať. Cítila som, ako mi začal rozopínať nohavice. Zrazu dakto začal búchať na dvere. "POĎ DOLE! IGOR S TEBOU CHCE HOVORIŤ!"
"Kurva!" zanadával. Po chvíli som si rozviazala šatku. Roman ku mne sedel otočený chrbtom a so šatkou na tvári si obliekal mikinu. Potom naštvane odišiel.
Vstala som z postele a pozrela som sa na svoje nohy. Kde mám topánky? Pokrčila som ramenami a otvorila skriňu. Bola plná čierneho oblečenia. Fajn, toto sa mi páči. Navliekla som na seba čierne tričko, vlasy som si stiahla do copu a ľahla som si. Na posteli začalo dačo vibrovať. Bol to Romanov mobil. Na displeji blikalo meno Igor.
Počula som, ako dakto kráča k izbe, kde som sa nachádzala a tak som sa rýchlo skryla za skriňu. Dakto vošiel dnu. "Do riti!" zanadával Roman. "Ahoj, Igor... Čože? A kedy? ... včera večer?... Samozrejme, že ti zavolám... Som u jedného kamaráta... O tretej som u teba... Dobre, čau." A hodil mobil na posteľ. "Vylez, Kika," povedal. Vyliezla som spoza skrine. Šatku mal dole z tváre. A skutočne to bol Roman Birkuš, Igorov dobrý kamarát.
"Prečo to robíš?" spýtala som sa. Neodpovedal mi. Dal si dole tú šatku a jodil ju ku korzetu. Prišiel ku mne a rozpustil mi vlasy. "Roman..."
"Buď, prosím, ticho. Teraz len konaj," povedal a pobozkal ma.
"Ale len kvôli tvojim pekným modrým očiam," povedala som a vyzliekla som si tričko.
. . . . . . . . . . . .
"Naozaj mám pekné oči?" spýtal sa. Objímal ma okolo pása, hlavu som mala položenú na jeho kostnatom ramene.
"Áno."
"Ja som zas obdivoval tvoje oči," povedal a vzal do ruky svoj mobil. Prechádzal si fotky. Mal tam aj moju. Spala som mu na kolenách. Boli tam aj fotky, ako blbne s chalanmi. Po pár minutách mobil odložil. "Som idiot. Len kvôli takej hovadine som s týmto začať nemal... Obleč sa a príď dole, ok?" spýtal sa. Prikývla som a sledovala som ho. Obliekol si len jeany a šiel dole. Ja som si obliekla spodné prádlo a jeho čierne tielko a šla som do obývačky.
"Nepovedal som Obleč sa?" spýtal sa. Na gauči sedeli dvaja neznámi chalani a Jakub. Nevinne som sa usmiala. "No, Jakuba poznáš. Ten čiernovlasý je Boris a hnedovlasý je Tomáš," predstavil mi ich.
"Som Kristína. Ale to pravdepodobne viete," povedala som. Oni len prikývli. Roman ma chytil okolo pása a keď si sadol do kresla, stiahol si ma na kolená. "Roman! Som ťažká!" povedala som a chcela som vstať, no on ma nechcel pustiť.
"Nie si tažká. A ostaň sedieť," povedal. Hlasno som vzdychla a oprela sa oňho. Zrazu som zacítila trávu.
"Dáš si?" spýtal sa Boris s úškrnom na tvári a podával mi jointa. Pokrčila som ramenami a zobrala som si ho. Všetci, až na Romana, sa na mňa pozerali s očakávaním. Potiahla som si a po chvíli vydýchla. Potom som si potiahla znova a dala som potiahnuť Romanovi. On len pokrútil hlavou, tak som jointa vrátila Borisovi. "Už si hulila?" spýtal sa prekvapene. Prikývla som. "Táto je zatiaľ najlepšia, Romi," zhodnotil nakoniec.
Roman sa pozrel na hodinky. "Nechceš niečo jesť?" spýtal sa. Prikývla som. "Hneď som späť," povedal, posadil ma do kresla a odišiel.
"Podz, ako si zarábaš?" spýtal sa Tomáš.
"No... robím v jednom bare." To, že to je StripBar nemusia vedieť.
"Ja som si myslel, že som ťa už videl," ozval sa Jakub. "Robíš v tom StripBare, však?" Váhavo som prikývla. "No hej, Romanko si vždy vedel vybrať, s kým sa vyspí. Ale teba nemôže len tak odkopnúť. Môžeš všetko povedať Igorovi.
"A prečo by som mala?"
"Dalo by sa povedať, že sme ťa uniesli," povedal Roman a podal mi tanier s pizzou. Pizza? Na raňajky?... Bože, konečne som stretla niekoho s rovnakými stravovacími návykmi ako mám aj ja.
"Možno ste ma uniesli, no zatiaľ ste ma nemučili, ani mi moc nevyhrožovali. A zažila som celkom dobrý sex." Áno, bola to provokácia. Typovala som, že Roman bude na túto vetu reagovať.. urazene... A ten sex bol najlepší, aký som za posledných pár mesiacov zažila.
"Celkom dobrý?" ozval sa Roman urazene. Radšej som si odkusla pizze. "Poď radšej hore," povedal Roman. Aj s tanierom v ruke som ho nasledovala hore. Tanier som položila na písací stôl a sadla si na posteľ. "Naozaj len celkom dobrý sex?"
Nevinne som sa usmiala. "Nerada ti to hovorím, ale už som zažila aj lepší." Prišiel ku mn a doslova zo mňa strhol oblečenie. "Roman, neblbni!"
"Neblbnem," povedal a sklonil sa ku mne, aby ma pobozkal. "Naozaj celkom dobrý?" spýtal sa neveriaco... PaneBože, ja som musela riadne ublížiť jeho egu.
"Len som provokovala," priznala som a pobozkala ho: "Bol to ten najlepší sex, aký som za posledné mesiace zažila," povedala som. Zamračil sa a povalil ma na posteľ. Obzrela som sa. Hodinky na nočnom stolíku ukazovali pol tretej. "Romi, nechcem byť zlá, ale o pol hodiny máš byť u Igora," povedala som.
"Prečo sú dnes všetci proti mne?" spýtal sa a vstal. Keď sa obliekol, zobral si z postele mobil a pobozkal ma. "Ostaň tu a nechoď dole. Chalanom by nerobilo problém ti ublížiť, hlavne Tomášovi, no do mojej izby sa neodvážia."
"OK, ja si tu ľahnem, pospím a potom sa dajako zabavím," povedala som a zahrabala so sa pod paplón.
"Dobre," povedal, znova ma pobozkal a potom odišiel. Ja som si zobrala jeho mp3-jku a pustila si hudbu. Do pár minút som zaspala.
. . . . . . . .
Keď som sa prebudila, do tváre sa mi pozeral dajaký chalan. A šiel z neho strach... Nehovoril Roman, že do jeho izby sa neodvážia? Sadla som si a poobzerala som sa. Roman sedel pri stole a sledoval toho chalana.
"Roman, kto to je?" spýtala som sa.
"Alex."
"A čo tu robí?"
"Prezerá si ťa. Tak mlč a lež. A neprotestuj," povedal. Neprotestuj? On mi chce niečo spraviť? Cítila som, ako dotkol môjho krku. Chcela som niečo povedať, ale Romanov pohľad ma umlčal. Tak som znášala dotyky toho prasaťa.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Katie - hime Katie - hime | 15. června 2012 v 8:10 | Reagovat

Juuuuj... je to uzasne tesim sa na dalsiu kapitolu :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama