Únos 1. časť

9. června 2012 v 20:08 | Niki |  Únos
Prvá kapitola poviedky od Niki :D :D




Vedela som, že nemám Patrikovi veriť. Vraj o pol som u teba. Jasné. No nie o pol druhej, ale o pol piatej! Pozrela som sa na hodinky. Trištvrte na tri. Tašku aj bundu som hodila na zem v presieni a šla som sa do kuchyne napiť. Došla tam Nikola, moja milovaná sesternica.
"Koho čakáš?" spýtala sa.
"Patrika," odpovedala som a dopila som vodu. "Príde dnes Šimon?" Len prikývla.
Nikola je moja sedemnásťročná nevlastná sesternica. Nemáme sa moc v láske, no aj ja som musela uznať, že bola naozaj veľmi pekná. Bola vysoká (dokonca vyššia ako ja a to som o 4 roky staršia), štíhla, mala dlhé blond vlasy po pás, zeleno-modré oči a plné pery. Celkovo vyzerala ako modelka. A Šimon bol jej priateľ.
Zrazu mi vo vrecku začal vybrovať mobil. "Áno?" ozvala som sa a dala som si do úst kúsok čokolády, ktorá ležala na stole.
"Ahoj, to som ja Patrik. Prepáč, že meškám, no bol som u Romana a tomu to trvá dlhšie než Nikole... Príď pred dom, za chvíľu som tam," povedal. Len som mu odpovedala a zložila som. Potom som odložila čokoládu do skrine a zobrala svoje veci.
"Idem," povedala som Nikole a vyšla som pred dom. Pohni si, Paťo! Tu si nemôžem anilen zapáliť! Pár minút po mojej prosbe sa objavilo Paťove auto na našej ulici. Keď zastal, hneď som si sadla dozadu, keďže vpredu bolo plno. "Trvalo ti to," zamrmlala som a pozrela som sa na chalana vedľa Paťa. To bude Roman. "Ty budeš Roman. Ja som Kristína," predstavila som sa.
"Hej, som Roman," povedal.
Pousmiala som sa : "Počula som, že ste uzavreli stávku.. O čom to bola?" spýtala som sa. Až teraz som si všimla, že Roman objíma gitaru... Oni sa neboja o jeho duševné zdravie?
"Roman trávi veľa času s gitarou. Podľa nás dlho bez gitari nevydrží. a Roman tvrdí, že to vydrží 3 mesiace. Čo sa mu nepodarí."
"A možno hej," povedala som. "Ale skôr nie ako áno. Aj keď Romana nepoznám, vidím, že je na tú gitaru riadne naviazaný..." dodala som, keď som si všimla, že sa tej gitare začal aj prihovárať. "Roman, uvedomuješ si, že je to len gitara, však?"
Škaredo na mňa zazrel : "Neboj sa, ona len žartovala," prihovoril sa znova ku gitare a pohladil ju. Bože, ten chalan nie je normálny.
"Si čudný. Ak to takto pôjde ďalej, zrútiš sa," povedala som.
"Viem," povedal a položil si gitaru na kolená.
..................
ROMAN BIRKUŠ
To dievča som si poriadne prezrel až u Igora doma. Zdalo sa mi, že pod mikinou mala dačo, vďaka čomu sa nevedela skrčiť. Mala čierne vlasy do pol chrbta a krásne zelené oči. Oblečné mala čierne jeany, kanady a čiernu mikinu, ktorá bola minimálne o číslo väčšia. Mohla mať tak 16 rokov.
"Ahoj, kráska," pozdravil ju Igor, keď nás zbadal, objal ju a dal jej pusu na líce. "Čaute, chalani. Meškáte... a ako vidím, Roman si užíva svoj čas s gitarou," povedal s úškrnom... Netušil som, že má Igor dievča. A také pekné.
"Igor, prečo nemôžem bývať s tebou?" spýtala sa bez dajakého pozdravu. "Vieš, že Nikolu nemusím. Je to tam hrozné. Oni ma mučia! Púšťajú Rytmusa. A-a-a BIEBERA! Chápeš? BIEBRA!" hovorila, akoby to bol Voldemort z Harryho Pottera.
"Pozri, Kika... Bývam s Palim a neviem, či by bolom dobré ak by si s nami bývala."
"Prečo? Už som dosť stará na to, aby som sa o seba postarala. A pri tebe ma už nič neprekvapí," povedala.
"Kika..."
"Prosím! To dievča ma raz zabije.. Ja spravím čokoľvek, aby som tam nemusela zostať!"
"Čokoľvek?" spýtal sa. Prikývla. "Vzdaj sa toho na rovnaký čas ako Roman gitary."
"Ale on má gitaru u teba."
"Aj ty ti chceš tri hodiny denne? Zvládla by si to tri hodiny v kuse?"
"No.. to asi nie.. ale aspoň raz denne by to šlo, nie?"
"OK, raz denne.. Bola si už dnes?"
"Nie.. Takže by som si mohla zavolať?"
"Choď," povedal. Kika sa usmiala a zmizla na schodoch. O čo ide? Fajčí a má prestať? Berie niečo? Pozrel som sa na Igora s nadvihnutým obočím. "Čo? Má rada sex asi tak ako ty svoju gitaru.. Pravdepodobne viac."
"Tebe nevadí, že ťa podvádza?" spýtal som sa.
"Podvádza?" spýtal sa so smiechom. "Je to moja sestra, Roman. Nevlastná, ale sestra."
"Sestra?" spýtali sme sa s Palim naraz. Zrazu sa objavila v obývačke s jointom v ruke. Igorovi vôbec nevadí, že sa takto dostane Kika celkom rýchlo do hrobu? ... Alebo, žeby ho nepočúvala?
"Mohla by si to fajčiť inde?" spýtal sa Igor zamračene.
"Prečo tu cítim trávu?" spýtal sa Paťo. Všetci sme sa naňho pozreli. Odkiaľ vie, že to čo tu smrdí je tráva? "Čo? Veď to nie je ilegálne," povedal.
"Prepáč, že tio kazím ilúzie," ozvala sa vyškerená Kika, "ale marihuana je najlahšie zohnateľná ilegálna.." zdalo sa, že premýšla, či to povedala správne. Po chvíli prikývla: "Áno, dobre som to povedala."
"Čo tvoj hovor?" spýtal sa Igor.
"No.. ten chalan môže až o šiestej. Potom za ním idem a do ôsmej by som mala byť doma... Dá si dakto?" spýtala sa a natiahla k nám ruku s jointom.
Igor jej toho jointa zobral a uhasil ho v kvetináči. "Prestaň s tým! Už som ti to hovoril!"
"A? Ja som ti hovorila to isté, keď som zistila čo robíš. A stále to robíš," povedala, zobrala Paťovi pohár piva z ruky a napila sa.
"Kika, vieš, že musím. A ešte k tomu, to ma nezabije tak, ako to zabije teba."
"Ale prosím ťa, tráva je zdraviu prospešná. A ty to vieš," povedala a Paťovi to pivo dopila.
KRISTÍNA BELAJOVÁ
Sledovala som Igora ako na mňa zazerá, Romana ako hrá na gitaru, Paťa ako si nalieva pivo a Paľa, ktorý s dakým volal. Hodila som sa na gauč medzi Paťa a Romana. "Vieš o tom, že pekne hráš?" spýtala som sa Romana.
Neodpovedal mi. "Kašli naňho. Teraz mu ide len o tú gitaru," povedal Paťo. Pokrčila som ramenami a znova som sa napila z Paťoho piva. "Choď si do chladničky po pivo a nepi z môjho!" povedal naštvane.
"Fajn," povedala osm a šla som si do kuchyne po pivo.
"To vám nevadí, že pije? Určite nemá viac ako 16," počula som Romana.
"Má dvadsať," povedal Igor, no neznel nadšene. Pozrela osm sa na jointa, ktorý bol stále v kvetináči. Pomaly som sa vrátila do obývačky a pivo položila na stôl. Otočila som sa na Igora, ktorý sedel v kresle vedľa sedačky.
"Igor, mohla by som s tebou hovoriť?" spýtala som sa. Igor prikývol a šiel sme ku schodom. Ticho som vzdychla a šla za ním. Sedel na schodoch a sledoval ma. "Pozri, prestaň sa tváriť ako Severus Snape, keď vidí šampón. Mrzí ma to, no už s tým neviem prestať. Neviem si predstaviť deň bez trávy. A piva. A sexu. A teba... Nechcem, aby si bol nahnevaný. Ani ja ťa neodsudzujem zato, čo robíš, aj keď sa mi to vôbec nepáči.L
Hlasno vzdychol : "Nie som nahnevaný. Bojím sa o teba."
"A ja o teba nie?" spýtala som sa ho. "Vie to niekto z chalanov?"
"Paťo," povedal potichu.
"Tak... večer to s tým chalanom zruším a pôjdeme dakam, ok? Aby sme sa o tom mohli porozprávať. Len my dvaja, ok?" spýtala som sa ho a pohladila ho po líci.
"OK... poď sem," povedal a objal ma. Nemôžem uveriť, do čoho sa to Igor pustil. A to by som sa to nedozvedela nebyť toho chalana, za ktorým som dnes mala ísť.
"Igor, môžem u teba teda bývať?"
"Samozrejme," povedal.
. . . . . . . .
"Povedz mi jeden dôvod, prečo to robíš," povedala som. Sedeli sme v klube, kam sme spolu často chodili.
"Pozri, mám z toho peniaze. Dobrý život. Nikto netuší, že som to ja. Tak kde je problém?"ň
"Že si narobíš nepriateľov a ja nechcem, aby ťa zastrelili v nejakej uličke."
"Neboj sa."
"Nemám sa báť? Igor, Marty tiež hovoril, že sa oňho nemám báť a že jemu nič nehrozí. A teraz čuchá fialky odspodu v dajakom lese!" povedala som naštvane a vytiahla som si z bundy cigarety. "Dáš si?" spýtala som sa ho. Pokrútil hlavou, tak som si zapálila a cigarety odložila. "Igor, myslíš si, že je bezpečné pomáhať zlodejom, vrahom a dílerom?"
"Prestaň! Nie je to tak, ako si myslíš."
"Vážne? Ako to teda je?"
"Sú to ľudia, ktorý nemajú jednoduchý život."
"Ani ja nemám jednoduchy život. A som tu. Nezabíjam, nedílujem, nekradnem. Možno hulim, ale to nie je až také zlé."
"Nevieš o tom nič."
"Fajn, tak neviem. Nechcem vedieť. Ale nie je to bezpečné. A ver mi, že keby som vedela, že to bezpečné je, nebola by som proti," povedala som. Hodila som pred Igora dajaké peniaze a odišla som.
Pred klubom som videla partiu chalanov. A zdalo sa, že proti mne niečo majú. "To je ona," povedal jeden z nich, keď boli pri mne.
"Nech ide o čokoľvek, rozhodne to nie som ja," povedala som.
"Takže nie si Kristína Belajová?"
Kurva! Ako vedia moje meno? "No.. ale ja som nič nespravila." Alebo sú to Igoroví kamaráti. Dumbledire, stoj pri mne. Naozaj som sa musela premáhať, aby som sa neprežehnala.
"Nepresviedčaj Igora, aby sa od nás držal ďalej," ozval sa jeden z nich.
"Dačo som povedal, Jakub. Žiadne výhražky. Ber ju. A ty budeš poslúchať, inak Igorko zomrie," povedal výhražne. Ten hlas znel ako Roman. Do tváre som videla len tomu... Jakubovi. Mohol mať tak 18.
"Fajn," povedala som. Všetci sa na mňa čudne pozreli. "Naozaj si myslíte, že by som chcela ohroziť Igora? Práve naopak. Spravím čokoľvek, aby sa mu nič nestalo," povedala som.
"Haluz, Igor by zas spravil čokoľvek, aby ochránil teba," ozval sa Jakub. Ten je tam za debila, alebo vyniká v hádzaní nožov?
"Poďme. Za chvíľu príde Igor a on o tom vedieť nemusí," povedal ten, čo znel ako Roman a Jakub ma zdrapil za zápästie. Posadili ma do auta bez poznávacej značky a zaviazali mi oči. Vedľa mňa sedel ten, čo znel ako Roman... Budem mu hovoriť... Roman. Ja viem, je to originálne asi ako noha od stoličky, ale na tom nezáleží. Oprela som sa o jedného z nich, netuším o ktorého a pravdepodobne som zaspala.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Katie - hime Katie - hime | 9. června 2012 v 20:47 | Reagovat

pokračuj!! :3 je to úúžasné :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama