Prekážky - 1. kapitola

21. června 2012 v 20:46 | Lex
Prvá poviedka o Paranoidoch od Lex

Varovanie: Poviedka sa nachádza pozitívny vzťah k homosexualite. A chlapci sú gayovia.

Sedím na gauči v skúšobní a brkám si niečo na moju milovanú basu a naozaj rozmýšľam nad tým, čo robím. Vždy som trávil čas veľmi prospešnou prácou pre všetkých. Pustil som struny a zahľadel som sa do diaľky. Nikdy som veľa nerozmýšľal, ale keď už tak vždy to bolo nad nejakou hlúposťou. Tentoraz to bolo na tým ako sa dá zabiť chrúst.


"Paťo? Halo Zem volá Paťa!" začal mi pred očami kývať rukou Igor. Okamžite som zaklipkal očami a pozrel sa na neho.
"Čo potrebuješ?" opýtal som sa s detským úsmevom a naklonil som hlavu na bok ako najväčšie neviniatko na svete. Samozrejme to tak, ale nebolo.
"Okej... zopakujem to aj tretíkrát. Pôjdeš dnes s nami k Romanovi na byt?" opýtal sa Igor a ukázal na čiernovlasého chalana, ktorý práve odkladal svoju gitaru do vaku. Pozrel som sa na neho a chvíľu som sa zamyslel. Odpoveď som vedel hneď, ale neodpustil som si tú dramatickú pauzu.
"Pôjdem rád... Romíííííííí... a čo dobréé budeme mať piť?" opýtal som sa detským hlasom. Miloval som toho chalan. Nie, ako kamaráta, ale ako moju celoživotnú lásku. Neviem, či niečo také existuje, ale bola to láska na prvý pohľad. Miloval som ho už od začiatku. Nemohol som mu to však povedať, lebo som vedel, že miluje dievčatá... no miluje. To je asi silné slovo. Proste každý večer sa vyspí s nejakou inou!
"Hm... pre deti nič. Prepáč," otočil sa na mňa a sarkasticky mi odpovedal. Urazene som sa otočil. Nič som však už viacej nepovedal a zobral som si svoju drahú basu do jej obalu. Zazipsoval som ho a vyhodil som si ho na plece.
"Dobre tak.... o koľkej tam mám byť?!" opýtal som sa chalanov ešte pred tým ako som opustil raj našej skúšobne, ktorá bola teraz v katastrofálnom stave, lebo sme pripravili veci na nový album.
"O siedmej," odpovedal mi Roman a pomáhal Paľovi s upratovaním. Samozrejme som sa ja do upratovania nehrnul. Nebola to moja obľúbená činnosť a tak som to nechal na ostatných. Rýchlo som sa s nimi rozlúčil a pádloval som autom domov.
Cesta mi netrvala dlho. Bolo to len nejakých dvadsať minút. Položil som basu na jej obvyklé miesto a vybral som sa do sprchy. Dnes som bol v kúpeľni len desať minút, takže som musel dotiahnuť svoj rituál. Obvykle mi to trvá okolo hodiny. Áno, polhodina je len úprava vlasou a obdiv samého seba v zrkadle.
Presne o hodinu som s tej kúpeľne vyšiel len v uteráku obmotaného okolo pásu. Vošiel som do kuchyne a s chladničky som si vybral energy drink, s ktorého som sa hneď napil. Zobral som si ho zo sebou do obývačky, kde som ho položil na stôl a sadol som si na gauč a zapol televízor. Mal som ešte čas takže som sa nejako nehnal do obliekania.

Meškal som! Samozrejme... mal som dve a pol hodiny čas a ja zaspím pred televízorom a zobudím sa o päť minút sedem. Viete si predstaviť, čo to bolo znova dať do kopy môj účes? Takže na Romanove dvere som zvonil o štvrť na deväť. Prišiel mi otvoriť jeho vlastník.
"Aha kto sa tu ukázal Šípková Ruženka. Vitaj!" privítal ma drzo Roman. Uchechtol som sa a vošiel som do jeho bytu. Nebol veľký. Dvojizbák s veľkou obývačkou, kúpeľnou a spalnou. No dobre bol trochu väčší, ale tak to je vlastné úplne nepodstatné ako bol veľký. Dôležitý bol človek, ktorý tam býval.
Okamžite som sa vybral do obývačky, kde sedel Igor, Paľo a nejaké dve dievčatá.
"Ahojte ľudia!" pozdravil som všetkých a sadol som si na zem. Moje obľúbené miesto u Romana v byte, lebo mal úžasný chlpatý koberec, ktorý ma strašne inšpiroval. Hlavne keď som bol opitý na mól. No jo už som ho párkrát pokrstil mojimi tráviacimi šťavami.
"Ako si sa nám vyspinkal Paťko?" neodpustil si otázku Igor.
Škaredo som sa na neho pozrel, ale odpovedal som: "Úžasne Igorko... taký úžasný sen sa mi o tebe ešte nesníval!"
Obe dievčatá, čo boli s nami v miestnosti sa rozosmiali. Počas ich smiechu prišiel do obývačky aj Roman s pohárom v ruke. Postavil ho predo mňa a nalial mi doňho vodku, ktorú dolial džúsom. Môj obľúbený alkohol, s ktorého mi je vždy najhoršie. Irónia čo?
"Paťo, budem ti nalievať, ale opováž sa ešte raz ogrcať ten koberec a prisahám, že už ťa naozaj pretrhnem!" výstražné mi povedal Roman a sadol si do kresla vedľa jedného s tých dievčat. Okamžite ho začal hladkať po stehne a mňa tým neuveriteľne rozčuľoval. Pozrel som sa inam a zamyslene som sa napil s môjho pohára. Debata sa rozbehla skoro okamžite. Najprv sa riešila moja vyholená časť hlavy, potom môj vek a nakoniec aj moje správanie. Neviete prečo som vždy stredobodom pozornosti ja? Hmm... musím byť inak očarujúci, keď o mne stále niekto hovorí.
Po druhej ráno už všetci odchádzali domov. Dievčatá odišli už okolo polnoci a chalani o druhej. Jediný ja som sa nemal k odchodu. Bol som opitý, že som všetko videl štvormo. Prvýkrát v živote mi však nebolo skoro vôbec zle. Trochu sa mi točila hlava, ale inak to bolo úplne fajn.
Roman vyprevadil chalanov a potom prišiel za mnou. Ležal som na jeho koberci a robil som tam anjelikov. Bolo to niečo úplne úžasné. Pripadal som si tak nebesky.
"Poď aspoň do postele. Keď už tu máš spať tak nie na mojom koberci ten sa najhoršie tepuje!" konštatoval Roman a prehodil si jednu moju ruku okolo svojho krku. Postavil ma na nohy a pomaly so mnou kráčal do spáľne. Úplne som na neho preniesol svoju váhu, keďže som nad svojim telom nemal žiadnu kontrolu.
Roman ma pokladal na posteľ, keď som ho oslovil: "Romíííííííí.... ja.. ťa milujem!" povedal som a položil som si hlavu na vankúš. Roman sa na mňa prekvapene pozrel, ale nejako to nekomentoval.
"Roman... ja ťa naozaj milujem. Už dlhé roky," hovoril som pripitím hlasom. Vôbec som nerozmýšľal nad tým aké slová vypúšťam s úst a Roman to bral ako iba moje opilecké kecy.
"To je od teba milé Paťko, ale teraz spi," povedal a zakryl ma perinou. Bol som naozaj opitý a preto som mu tie slová ešte raz zopakoval a zaspal som.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Niki Niki | 22. června 2012 v 10:39 | Reagovat

Ja som ti to komentovala už predtým :) táto poviedka sa mi veľmi páči :)) .... a tiež sa mi páčia Paťkove myšlienkové pochody ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama